Thajsko bez cestovky – od džungle k plážam s výletom do Kambodže

Thajsko bez cestovky – od džungle k plážam s výletom do Kambodže

Thajsko ako krajinu nie je potrebné nijak zvlášť opisovať. Je to prekrásna krajina, ktorá je pre nás Slovákov cenovo dostupná. Akcie na letenky do Bangkoku alebo na Phuket sú stále a doprava tam je bezproblémová. Dokonca z Viedne do Thajska lieta priama linka.

naša cesta

Najdôležitejšie je už len vybrať správne obdobie, aby ste tam nedoleteli v období dažďov. Ja som sa do Thajska vybrala v Novembri a počasie bolo ukážkové, ale občas spŕchlo. Ono aj keď zmoknete, je to aspoň osviežujúce v tej horúčave.

stromy na ostrove Panak, Phuket

Druhou základnou otázkou je, čo chcete v Thajsku robiť – nakupovať, ležať na pláži, užívať nočný život alebo ste ten tip ako ja a nakupovanie vás extra nebaví, ležať na jednom mieste viete len tak tri dni a chcete vidieť a spoznať maximum, lebo neviete, či sa tam ešte vrátite. Len pre doplnenie, v Thajsku môžete robiť všetko, čo je vyššie vymenované. Poznám mnohých ľudí, čo tam chodievajú pravidelne minimálne na mesiac, lebo vedia, že práve tam nájdu želaný pokoj a relax.

Doprava

Predstavte si križovatku, 4 pruhy jedným smerom a 4 pruhy druhým smerom. Pomedzi tú kopu áut mnoho motoriek a tuk-tukov a prechodov pre chodcov. V celej oblasti obrovská dopravná zápcha a ja vám garantujem, že nebudete počuť ani jedno zatrúbenie.

Dokonca aj keď som videla ako nechtiac vodič „ťukol“ do pred ním stojaceho taxíka, všetko vybavili v kľude a za nimi stojace autá ich trpezlivo obchádzali a ostatní vo vedľajšom pruhu im dávali prednosť. Verím, že som si kúsok tejto trpezlivosti doniesla na Slovensko aj ja.

Po Bangkoku sme sa presúvali tuk-tukom, Skytrain-om (nadzemný vlak, ktorý sa ťahá najfrekventovanejšími ulicami mesta), metrom, taxíkom, či loďou. Všade sa veľmi rýchlo zorientujete a nákup lístka nie je nijaký problém. Medzi väčšími vzdialenosťami sme sa presúvali letecky, ale mnohí využívajú ekonomickejšiu alternatívu – vlak alebo autobus. Mne šlo hlavne o čas.

Výlety

Práve na Thajsku som pochopila, čo to znamená, keď je krajina otvorená turistom. Všetko je zorganizované tak, aby ste mali z tohto miesta kvalitný a jedinečný zážitok. Nebolo potrebné požičiavať si auto a organizovať výlet. Všetko za vás zorganizujú miestni.

vodopád Wachisrathan

Všade, v každom hoteli máte brožúry s ponukou výletov typických pre danú lokalitu. Niektoré výlety som objednávala online ešte na Slovensku a niektoré priamo na recepcii. Vždy to fungovalo tak, že inštrukcie o odchode na výlet vám odovzdala recepcia vášho hotela bez toho, aby ste sa vy o čokoľvek starali. Dodávka vás vyzdvihla a po výlete vás opäť doviezla až k vášmu ubytovaniu.

Itinerár

Bangkok

Náš výlet sme začali v takmer 10 miliónovom hlavnom meste Thajska. Ako prvé sme naskočili na tuk-tuk a nechali sa odviesť do čínskej štvrte a len tak sme sa túlali plnými ulicami, obdivovali sme miestne výklady, občas sme niečo ochutnali, zašli do chrámov. Spoznávali sme okolie a pozorovali večne uponáhľaných ľudí.

Bangkok: do pozornosti dávam elektrické vedenia po stranách budov

Všade boli pouličné predajne jedla, ich typické vozíky, veľké kartóny na slnku sa pražiacich „čerstvých“ vajec, obdivovali sme zaujímavý spôsob elektrifikácie okolitých budov, všetko v duchu „ani boh sa v tom nevyzná“, jednoducho upne iná kultúra. Určite som sa však v tomto meste cítila bezpečne.

Ayutthaya

Z Bangkoku sme šli na celodenný výlet do mesta Ayutthaya, kedysi hlavného mesta kráľovstva Siam, ktorého historické staré mesto je súčasť dedičstva UNESCO. Po ceste sme sa ešte zastavili v kráľovskom paláci Bang Pa-In, tiež nazývaného Letný palác. Väčšina stavieb je z 18 a 19teho storočia a môžete tu vojsť do krásneho čínskeho paláca, obdivovať záhrady a jazierka.

časť Letného paláca

Po tejto krátkej zastávke nás už čakala historická Ayutthaya. Súčasťou ruín z 14teho storočia sú chrámy postavené v rôznych štýloch, na jednom mieste môžete vidieť veže chrámov postavené v kambodžskom štýle v tvare lotosového kvetu alebo veže podľa Srí lanského štýlu v tvare zvona.

Ayutthaya

Je tu mnoho sôch Budhov s odťatými hlavami, ktoré vraj putovali do súkromných zbierok do celého sveta, ale jednu unikátnu hlavu nájdete vrastenú priamo do koreňov stromu, no balzam pre dušu pre milovníkov histórie.

hlava Budhu vrastená v koreňoch

Bolo to asi jediné miesto v Thajsku, kde som tento pocit mala. Všetky ostatné stavby mi prišli príliš „nové“.

Inak vedeli ste, že je zakázané z Thajska vyvážať sochy resp. podobizne Budhu?

Grand Palace – Bangkok

Z Ayutthaya sme sa dostali späť do Bangkoku loďou po rieke a prvýkrát sa nám naskytol pohľad na kráľovský Grand palace. Na samotný Grand palace si nechajte aspoň pol dňa. Zážitok je sa vôbec dostať do paláca, lebo jeden zo spôsobov je po rieke.

Grand palace – čaká vás veľa farby a zlata

Nastupovala som na zastávke Si Phraya Ferry Pier a odtiaľ som šla až na zastávku Ta Chang. Cesta loďou trvala tak pol hodinu a ponúkne vám úplne iný pohľad na mesto Bangkok. Na tej rieke to jednoducho žije. Samotný Grand palace je komplex viacerých budov z 18teho storočia, kedysi sídlo Siamských kráľov, neskôr Thajských.

Grand palace komplex

Dnes sa tento komplex používa skôr na oficiálne účely. Ide o najpopulárnejšiu turistickú atrakciu Thajska. A tie davy ľudí fakt pocítite.

Železnica smrti – Most cez rieku Kwai

Posledný výlet, na ktorý sme vyrazili z Bangkoku bol návšteva „Železnice smrti“ a neslávne známeho Mostu cez rieku Kwai (známe aj z filmov Most cez rieku Kwai z roku 1957 alebo novšieho filmu Koľaje osudu – The Railway Man z roku 2013).

cintorín vojakov, ktorí zahynuli pri stavbe Železnice smrti

Ďalšia spomienka na 2. svetovú vojnu, dôkaz ľudskej krutosti, ale na strane druhej, spomienka na ľudskú vytrvalosť, silu a konštrukčné schopnosti mužov, ktorí napriek strašným ľudským podmienkam dokázali postaviť za necelé dva roky 415 km dlhú železnicu medzi Barmou a Thajskom.

Most cez rieku Kwai

Cieľom tejto stavby bolo vybudovanie rýchlejšieho zásobovania Japonských vojsk vo vtedajšej Barme. Postavenie tejto železnice zvažovali ešte v 19tom storočí, ale Britský inžinieri rozhodli, že nie je v ľudských silách takúto stavbu zrealizovať – zlý terén, džungľa, nedostatok mechanizmov. Japonci sa k tomuto nápadu vrátili a využitím vojnových zajatcov a zajatých ľudí z okolitých krajín túto stavbu predsa len dokončili. Po skončení 2. svetovej vojny bola táto železnica spojencami zbombardovaná.

Drevený viadukt – Železnica smrti (počúvajte to vŕzganie)

Železnica dostala prívlastok „Železnica smrti“ vďaka obrovskému počtu ľudí, ktorí na tejto stavbe za 16 mesiacov zahynuli. V mnohých štatistikách uvidíte len počty vojenských zajatcov, ale ďalších 80% mŕtvych tvorili zajatci z Barmy, Malajzie a iných okolitých ázijských štátov.

Navštívte Death Railway múzeum a určite nevynechajte jazdu krátkym funkčným úsekom tejto železnice. Doteraz mam z toho zimomriavky.

Chiang Mai

Presunuli sme sa do hornatejšej časti Thajska, do mesta Chiang Mai, ktoré bolo založené v 13tom storočí. Je to kultúrne a náboženské centrum a je tu veľký počet budhistických chrámov. Ono zase asi po 10tom chráme vás už ani nebude baviť do nich vchádzať, ale zvonku je ta architektúra nádherná. Hlavne je to iný štýl, než na aký je bežný Európan zvyknutý.

jeden z chrámov Chiang Mai

Mali sme ubytovanie vo vnútri mestských hradieb a každý deň sme sa túlali mestom do neskorých hodín, vychutnávali si miestnu stravu, a teda stala som sa fanúšikom zeleného curry. Je to nádherné, pokojné, turistické mestečko.

Pohľad na Chiang Mai z hory Doi Suthep

Táto hornatejšia časť Thajska sa aj dodnes spája s predajom ópia, ktoré malo hodnotu 1:1 k zlatu. Žije tu dodnes viacero horských kmeňov, ktoré v minulosti okrem pestovania maku nemali iný zdroj obživy. Vraj dnes už nijaký mak v týchto dedinkách neuvidíte (jednu rastlinku vám možno ukážu ako atrakciu – museli sme predstierať šok).

Horská dedinka kmeňa Hmong

Keby tak videli naše kdekoľvek rastúce divé maky alebo tie doma pestované. Dnes sa údajne všetci venujú výrobe látok, hračiek a iných turistických „lapačov“. Len kde sa v Thajsku stále berie to ópium…?

Ja som navštívila kmeň Hmong a neskôr Karen a určite to stálo za to.

Doi Suthep

Nad mestom Chiang Mai sa nachádza na hore Doi Suthep posvätný budhistický chrám Wat Phrathat. Je to jedno z najsvätejších miest thajských pútnikov. Samotný kláštor začali stavať ešte v 14tom storočí. Okrem neuveriteľného množstva zlata, ktoré použili k stavbe tu budete mať nádherný výhľad na údolie.

Wat Phrathat Doi Suthep

Národný park Doi Inthanon

Navštívili sme aj Národný park Doi Inthanon a vyšli sme aj na „strechu Thajska“, najvyššiu horu tejto krajiny (2565 m) s rovnomenným názvom. Je tu trošku chladnejšie, tak si pre istotu vezmite niečo teplé so sebou.

pagody na Doi Inthanon

Kúsok od vrcholu sa nachádzajú aj dve krásne pagody, úžasné záhrady a v parku nájdete niekoľko vodopádov (odporúčam aspoň vodopád Wachisrathan).

Kmeň Karen

Ďalší výlet bol trošku časovo náročnejší, ale o to viac zaujímavý. Navštívili sme kmeň Karen, samozrejme už cítiť, že ide skôr o atrakciu pre turistov ako o štýl života, ale staršie ženy verím, že stále majú reálne neodnímateľné obruče okolo krku.

kmeň Karen

Vraj táto tradícia vznikla ako ochrana pred tigrami, ktorých kedysi bolo v týchto lesoch veľké množstvo. Dnes tam nenájdete žiadneho.

White temple – Biely chrám

Ďalšou zastávkou bol úchvatný budhistický Biely chrám – Wat Rong Khun v Chiang Rai. Z historického hľadiska bezvýznamný (stavbu dokončili v roku 1997), ale aj tak stojí za pohľad. Ten zmysel pre detail je úchvatný.

Zlatý trojuholník

A už nás čakal Zlatý trojuholník – neslávne známa oblasť, ktorá v minulosti slúžila ako centrum pre výrobu a predaj ópia. Trojuholník preto, lebo rieka Mekong tu spája Thajsko, Barmu (Myanmar) a Laos. Loďkou nás previezli až na Laoské územie, kde som videla asi najväčší trh so „značkovým“ tovarom.

Zaujímavým zážitkom bolo testovanie miestnej whisky, teda mne stačilo sledovanie tohto aktu. Keď sa pozriete na fotku, pochopíte, prečo som „zaváhala“.

špečiálne prísady v miestnej whisky

Inak už ste pochopili, že wat v preklade znamená chrám?

Phuket

Letecky sme sa presunuli z horského Thajska k piesočným plážam. Konečne relax v rezorte s nádherným výhľadom na zátoku, takmer prázdny nekonečný bazén, úžasná kuchyňa, lehátko a drink s dáždničkom, výborná kniha. Raj na zemi.

rezort na Phukete

Phuket nie je o histórií, ale o prírode. A keďže nevydržím dlho na mieste, vybrali sme sa na výlet rýchlo loďou na Phang Nga Bay. Súčasťou výletu bola návšteva ostrova Jamesa Bonda, ostrov Panak, prebádanie skalnej jaskyne v kanoe, kúpanie sa v mori, návšteva plávajúcej dediny Panyi Village.

James Bond Island

Ďalší deň sme sa vybrali na prekrásne ostrovy Phi Phi, Bamboo a Mosquito. My sme ešte mali to šťastie a okúpali sme sa v nádhernej Maya zátoke (veď kto by nepoznal film „Pláž“), vlastne sme pobehali Phi Phi ako sa len dalo, na Bamboo sme sa okúpali, čistá tyrkysová farba.

Maya Bay – zátoka Maya

Obrázky okolitej krajiny, nádherného mora a úžasne tvarovaných ostrovov mám stále pred očami.

plávajúce dedina Panyi Village

Z Phuketu sme sa presunuli letecky na pár dní do Kambodže. Kde som, obrazne povedané, nechala svoje srdce.

Toto bol môj 20 dňový výlet po Thajsku. Ako som už písala, nájdete tu všetko a myšlienkami sa k tejto krajine a ku Kambodži stále vraciam. Možno som mohla poňať túto krajinu viac komerčne – ležať na pláži a nakupovať, ale ako sa tak pozerám na ceny leteniek, k tomu ešte bude veľa príležitostí.

Odpovedať