Kde ísť v chladných mesiacoch na aktívnu dovolenku? Hľadali sme letenky do tepla, bez prestupu. A takto sme objavili destináciu do „pravlasti ľudstva“ – Etiópie. Etiópia je krajina s vlastným kalendárom, úchvatnou prírodou a fascinujúcou históriou – táto africká krajina nebola nikdy kolonizovaná. A ak hľadáte najlepší itinerár pre Etiópiu, tento 13-dňový sprievodca vás prevedie od aktívnych sopiek vrátane Erta Ale, až po skalné chrámy vysoko v horách, či v Lalibele.
Výhodou je samozrejme priamy let z Viedne. Vďaka Ethiopian Airlines sme boli v Addis Ababe za približne 6-7 hodín, čo z tejto exotiky robí prekvapivo dostupnú destináciu.
Praktické rady
- Peniaze: Miestnou menou je etiópsky birr (ETB). Odporúčam brať si hotovosť (EUR), na „čiernom trhu“ ich môžete zameniť za stredový kurz (zabezpečil náš sprievodca). Sú tu aj bankomaty, ale my sme ich neskúšali.
- Čas a kalendár: Etiópia má v kalendári o 7-8 rokov menej ako my. Má 13 mesiacov, 12 má presne 30 dní a ten 13ty má podľa toho, či je prestupný rok buď 5 alebo 6 dní. Koho by to napadlo? 🙂
- Bezpečnosť: Vždy si pred cestou overte aktuálnu politickú situáciu v regiónoch Tigraj a Amhara. My sme sa počas nášho výletu nevedeli dostať do mesta Aksum. Na hlavných ťahoch bolo mnoho check pointov. Celkom som bola rada, keď sme za tmy došli do Lalibely.
- Oblečenie: Do hôr a na sopku potrebujete pevnú obuv a vrstvené oblečenie. V kostoloch sa u žien vyžaduje pokrývka hlavy a skromný odev.
- Sim karta: odporúčam zakúpiť dátovú kartu s neobmedzeným internetom na 30 dní v Ethio Telecom. V októbri 2025 stála 1385 birrov, čo je necelých 8 EUR.
- Adaptér: adaptér do zásuvky nebol potrebný, ale určite som využila power banku.
- Víza: odporúčam vybaviť si elektronicky, poplatok 62 USD. Samozrejme získate ich aj po prílete, ale vyhnete sa ďalšej rade po prílete a tu vraj pýtaju USD.
- Vakcinácia: je potrebné mať so sebou očkovací preukaz s potvrdením o očkovaní proti žltej zimnici
Etiópska kuchyňa: Čo musíte ochutnať?
Etiópska kuchyňa je unikátna a veľmi zdravá. Základom je Injera – kyslastá placka z obilniny teff. A toľko teórie 🙂 Nehladovali sme, ale za gurmánskym zážitkom tu určite netreba chodiť. Mäso bolo skvele dochutené, avšak pripravovali ho do stavu „al dente“, teda žutie zabralo viac času.
Samozrejme niektoré reštaurácie alebo hotely zvládli pokaziť aj pizzu:) Asi nikdy nezabudnem na „grilované kura“ v reštaurácii “Karibu” v meste Mekele, na ktoré bol aj môj švajčiarsky nožík slabý. Rozhodne treba počítať aj s dlhším čakaním na jedlo, ak vôbec príde 🙂 Vládne tu predsa etiópsky čas a nikto sa nikam neponáhľa 🙂
A káva? Áno, je to krajina kávy a je skvelá. Hlavne rituál s tým spojený si určite nenechajte ujsť. Ale ak máte radi väčšiu kávu, rovno si vypýtajte dve 🙂
Itinerár: 13 dní dobrodružstva v Etiópii
1. – 2. deň: Addis Ababa – Chaos a vôňa kávy a iného
Po prílete do hlavného mesta vás čaká nadmorská výška 2 300 m n. m. V Addis odporúčam navštíviť Mercato, najväčšie otvorené trhovisko v Afrike. Je to organizovaný chaos, kde kúpite všetko od korenia po pneumatiky. Africký chudobné chatrče, hneď vedľa veľkolepej výškovej budovy.
V Addis ešte zájdite na kopec Entoto, je tu nielen skvelý výhľad na mesto, ale nájdete tu aj Menelikov palác (tak toto bol malý šok, palác podobného typu som ešte nevidela, aj to som myslela prvých pár minút, že sa jedná o omyl) a múzeum. Múzeum je maličké, pán sprievodca je super vážny a sú tu vystavené historické artefakty, vrátane korunovačných šiat kráľa Menelika.
Navštívili sme aj katedrálu Najsvätejšej Trojice, ale toto neboli tie TOPky, pre ktoré sme navštívili túto neskutočne obrázkovú krajinu.
3. deň: Gondar – Africký Camelot
Ranný prelet do Gondaru nás preniesol do stredoveku. Fasilidov palác (Fasil Ghebbi) vyzerá, akoby ho preniesli z Európy do srdca Afriky. Tieto kráľovské hrady zapísané v UNESCO sú svedectvom o zlatej ére etiópskych cisárov. Mali tu kedysi aj saunu a zvykli sa tu voziť na levoch. Toto miesto bolo úchvatné.
Kúsok od komplexu palácov sa nachádzajú kúpele, ktoré sú bežne vypustené, ale vždy na sviatok Zjavenia pána sa napustia z neďalekej rieky, následne túto vodu posvätia, aby do nej veriaci mohli skákať. Mimochodom nikdy som nezažila takú fascináciu kresťanstvom. Každý sprievodca v akomkoľvek chráme poznal každú maľbu na stene a celý výklad bol plný kresťanskej symboliky.
V Gondare bol ešte prekrásny chrám Debre Birhan Selassie. Opäť veľa anjelikov, náboženskej symboliky a prekrásnych záberov na chrám pri zapadajúcom slnku.
4. – 5. deň: Simienské hory – Trek nad mrakmi
Z Gondaru sa presúvame do Debarku, kde už vstupujeme do národného parku Simien Mountains. Tu sme si dali dve jednoduché prechádzky po hrebeni alebo po streche? 🙂 Samozrejme sme našli endemické opice Dželada (Gelada baboons), ktoré sú absolútne fascinujúce. Presedeli by sme pri nich aj hodiny.
Na ďalší deň sme sa prešli k vodopádom Jinbar. Hory Simien sú zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO a sú právom nazývané „strechou Afriky“. V zime tu zvykne ešte stále nasnežiť.
6. – 7. deň: Tigraj a adrenalínová viera
Na šiesty deň sme preleteli do Mekele, do regiónu Tigraj. V nasledujúce ráno sa presúvame cca 90 km do pohoria Gheralta. Treba počítať s dlhším presunom, keďže cesty majú miestami „off-road“ charakter.
Samotný kostol Abuna Yemata Guh a hlavne výstup k nemu je absolútna adrenalínová paráda. Posledný výstup po strmej skale, chôdza po skalnej rímse a následný vstup do kostola je naboso. V kostole nájdete 500-ročné fresky a neopísateľný výhľad. Dokonalý zážitok.
8. – 9. deň: Danakilská preliačina a noc na sopke
Pripravte sa na najextrémnejšiu časť cesty. Danakilská preliačina má najvyššiu priemernú celoročnú teplotu na Zemi. Toto bola časť výletu, kedy sme prišli o elektrinu, sprchu a prešli sme do režimu spania pod holým nebom 🙂 Pri presunoch sme strávili pomerne veľa času v autách, ale tu bola cesta cieľ. Videli sme duny, nehostinnú sopečnú krajinu, voľne sa pasúce ťavy a úchvatné soľné polia.
Počas presunu k Erta Ale sme sa zastavili pri slanom jazere Afrera. Toto jazero ma vraj na niektorých miestach vyššiu koncentráciu soli ako Mŕtve more. Pri kúpaní sa tu skutočne nemôžte potopiť 🙂 A hneď vedľa tohto jazera sa môžete umyť v sladkovodnom teplom prameni. Paráda. Hneď pri jazere sú soľné odparovacie nádrže, podobné ako sme videli v Slovinsku. A po tejto zastávke už hor sa k sopke Erta Ale, aby sme stihli západ slnka. Žiaľ červenú lávu tu už nehľadajte. Nejak nemám šťastie na červenú lávu. Nevyšlo ani tu, ani na Etne, snaď výjde aspoň na plánovanom Havaji 🙂
Skvelým zážitkom bol však výbuch sopky Hayli Gubbi, ktorá vybuchla po neuveriteľných 12 000 rokoch spánku. Prišli sme až 2 dni po výbuchu a všade bol čerstvý sopečný prach. Trošku sme sa obávali, či miestne úrady oblasť neuzatvoria, ale asi nemal kto 🙂 Noc sme strávili v spacákoch pár metrov pod sopkou. Trošku fúkalo, ale výhľad na hviezdy bol dokonalý.
Na ďalší deň sme sa presunuli do oblasti Dallolu – sírne pramene hrajúce neuveriteľnými farbami (žltá, zelená, oranžová), len pár kilometrov od Eritrei. Noc sme strávili v oáze, opäť v spacákoch pod hviezdami.
10. deň: Maryam Korkor
Návrat do civilizovanejšieho sveta v Mekele, no predtým ešte výstup na Maryam Korkor, kostol z 13. až 14. storočia. Opäť sme sa vrátili do pohoria Gheralta. Tento skalný kostol na vrchole hory ponúka jeden z najkrajších panoramatických výhľadov v celej Etiópii. Len pár metrov od Maryam Korkor sa nachádza menší kostol Daniel Korkor. Ten je vytesaný na hrane útesu a cesta k nemu vedie po ďalšej úzkej rímse.
11. – 12. deň: Lalibela – Jeruzalem Etiópie
Po náročnom celodennom presune dorazíme do Lalibely, tzv. Jeruzalema Etiópie. Počas našej návštevy sme zažili Sviatok sv. Michala. Zažili sme fascinujúcu procesiu a pravoslávnu omšu, kde tisíce ľudí v bielych plachtách spievajú v rytme bubnov. Po ukončení obradu, sme si prešli v kľude všetkých 11 miestnych monolitických kostolov. Teda aspoň sa mi zdalo, že už ich viac nemohlo byť. Boli vytesane do červeného tufu. Vrcholom je Bete Giyorgis (Dom svätého Juraja) v tvare kríža – architektonický zázrak sveta.
13. deň: Návrat do reality
Prelet späť do Addis Abeby, posledné nákupy suvenírov a nočný odlet priamo do Viedne.
Ľudia tu majú veľmi ťažký život, celý život žijú v domčeku postaveného z vetiev eukalyptu, obrábajú po generácie to isté políčko a opäť som bola šťastná, za to, kde som sa narodila. Napriek veľkej chudobe a skromnosti boli ľudia, ktorých som stretla v službách úžasní a veľmi im záležalo na našej spokojnosti.
Celá táto dovolenka bola dokonalá. Vyšli sme zo svojej komfortnej zóny, ale táto krajina, tie rozprávkové výhľady skutočne stáli zato. Odporúčam.