Maroko je zelené a miestami večne zasnežené pohorie Atlasu, Saharská púšť a Atlantický oceán – samozrejme aj kúsok Stredozemného mora 😊. Maroko je skvelé jedlo, nádherná architektúra a stále živé unikátne remeslo – garbiarne, šperkári, výroba keramiky a úchvatných mozaík, spracovávanie ruží, výroba arganového oleja…
Ani neviem, čo nás to popadlo. Dve ženy sme hľadali destináciu na prvý májový týždeň, základné parametre, aby sme neboli ďaleko od Viedne/Bratislavy a bolo tam teplo. A tu nám na mape padol prst na Maroko. Už dlhšie som čítala o tejto krajine s bohatou históriou, často opisovanou ako z rozprávky, avšak vzhľadom na fakt, že sme nechceli využiť služby slovenskej CK, že ide o moslimskú krajinu, kde je nutné dodržiavať určité pravidlá a rôzne nemilé situácie, v ktorých sa tu v minulosti ocitli zahraniční turisti, sme našu cestu plánovali veľmi obozretne a s rešpektom.
A keďže sme si chceli aj oddýchnuť, nechať sa rozmaznávať a spoznať Maroko tak dobre, ako sa len dá za 10 dní, zverili sme sa kvôli autenticite aj do rúk marockých cestoviek, čo sa ukázalo ako geniálny nápad.
Doprava
Náš základný dopravný prostriedok bol vlak a taxíky.
Vlak
Železničná sieť v Maroku síce nie je hustá, pre turistu je však viac ako postačujúca. Vlastne sú vlakmi prepojené všetky väčšie mestá. Naším cieľom bolo teda pristáť a odlietať v jednom z miest so železničným spojením. A tak, hor sa do Marrakeshu 😊
Lístky na vlak som kupovala na konkrétny deň, do prvej triedy a v dostatočnom predstihu. Názov domény, kde som kupovala lístky bola Rail.Ninja. Oficiálnu stránku ONCF sa mi nepodarilo načítať, a tak som to riskla. A všetko dopadlo skvele. Lístky prišli do mailu, vytlačili sme pre istotu a marocké železnice veru nesklamali. Viac o marockých železniciach tu. Odporúčam kupovať lístky v predstihu, pozor samotné lístky môžu poslať trošku neskôr po zakúpení.
Príklad: ja som kupovala lístky na máj v marci, samotné lístky prišli v apríli.
A teraz to najlepšie:
- lístok z Fesu do Casablancy v 1.triede stál 27 EUR aj s miestenkou, trasa merala cca 300km a trvala necelé 4 hodiny. Klíma bola famózna a priestor pre nohy luxusný
- lístok z Casablancy do Marrakeshu stál 28 EUR, opäť 1. trieda, trasa merala cca 250 km, časovo to vyšlo na necelé 3 hodiny
Taxi
Taxikárov nebolo treba extra hľadať, sami si nás našli. S cenami vedia byť kreatívni, ale nemala som problém zjednávať 😊 A zase neboli to nejak horibilné sumy, takže sme to brali s humorom.
Len jeden príklad spomeniem: cesta taxíkom zo stanice Casablanca do hotela Radisson Blu 4 EUR (náhodne určená cena od pristaveného taxikára, upozorňujem, že bol milý, ochotný, pomohol s batožinou), cesta naspäť z hotela na stanicu, taxameter zapnutý, taxík odchytený zamestnancom hotela, už stála iba 1 EUR 😊
Požičanie auta? Tentokrát nie
Prečo nie car rental? Lebo denne sme prešli cca 300km. Hlavne smerom do púšte boli policajné zastaveníčka asi každých 50km a nekontrolovali len rýchlosť. Keď som sa pýtala Hamida (k jeho osobe ešte prídeme), aké sú dôvody zastavenia, tak okrem rýchlosti to môže byť aj neskonalé znudenie policajtov, ktorí v tom teple stoja celý deň 😊 Nás nezastavili ani raz, možno už poznali Hamidove auto 😊 Aspoň pre zaujímavosť, dialnica z Fesu do Marrakeshu výjde na 180 dirhamov.
Navyše sme chceli bývať, vždy ak sa dalo v Medine, teda starom meste, typicky obohnanom hradbami, kde sa s autom nedostanete. A v neposlednom rade, chceli sme predsa oddychovať 😊
Peniaze a SIMka
Maroko je krajina hotovosti – dirhamov. Vo väčších mestách nie je nijaký problém platiť kartou (potraviny, ubytovanie..), ale hotovosť je vždy dobré mať so sebou – taxíky, nákupy na trhovisku, resp. u drobných obchodníkov. A ak idete smer Atlas a ďalej do púšte, hotovosť je nutnosť!
Kde meniť – letisko či v meste? Tak ako sa mi stalo v Santiago, opäť bol lepší kurz v meste. Kurz sa výborne prepočítaval, cca 10:1.
SIMka
Veľmi odporúčam kúpiť si miestnu SIM kartu, aspoň na dáta. Asi s každou cestovkou sme dolaďovali termíny a miesta stretnutia alebo na poslednú chvíľu upravovali itinerár. Whatsapp bol náš veľký pomocník.
V Maroku som evidovala 3 operátorov, všetci mali na letisku, hneď po opustení batožinového priestoru, svoje stánky. Najnižší dátový balík bol 20GB za 20EUR, ale oplatilo sa. Vybrala som si operátora INWI, ale ak by som šla do Maroka opäť, volila by som Telecom. Podľa miestnych má po celom Maroku najlepšie pokrytie, cenovo bol rovnaký ako INWI.
Ozaj pozor na časový posun!
Ubytovanie
Riad, Keshbah alebo hotel?
Hotel asi netreba extra predstavovať, všetci poznáme, recepcia, izby s oknami do ulice, niekedy balkóny, výhľadmi, výťahy.
Riad je dom alebo palác s typickou architektúrou, má svoj vnútorný dvor, kedysi to bývali vyslovene záhrady, nemajú okná von na ulicu, ale výlučne dovnútra a asi najzákladnejši prvok je vodný element, či už fontána alebo bazén.
Kasbah je už pevnosť. V Maroku zvykli postaviť Kasbah pre vodcov kmeňov, aby oni a ich rodiny boli chránené. Veľmi typické sú vežičky.
Spali sme v každom z vyššie uvedených, vrátane luxusného stanu! A tento bol krajší a priestrannejší ako ten v Južnej Afrike 😊
Itinerár
Deň 1 – prílet do kráľovského mesta Marrakesh
Asi budem prehnane konkrétna, ale ten zážitok si to vyžaduje. Na jednu noc sme sa ubytovali v Medine, v Riad Selouane. Taxikár nás vyzdvihol už priamo na letisku a počkal s nami pri bráne do Mediny, kým po nás neprídu. A tu sme spoznali Nouriho. Najskôr som si myslela, že sa mi sníva. Vysmiaty ako slniečko, hneď nám zobral kufor a svojou zaujímavou marockou angličtinou nám začal na našej krátkej ceste do ubytovania robiť sprievodcu. Tam je to, tam zase toto, touto uličkou sa dostanete na Jemaa el-Fna asi najznámejšie trhovisko Maroka, tu je skvelá zmenáreň, tu je neviem aká významná budova, no bol úžasný.
Následne som ostala uchvátená z krásneho Riadu, do ktorého sme vošli. Tu nijaké státie na recepcii, kým vás zaregistrujú. Nouri nás usadil a privítal nás keksíkmi a absolútne dokonalým marockým mätovým čajom (len pre zaujímavosť, mätový čaj je dlhé stáročia import z Ázie). Počas celej doby akoby Nouri vedel, kedy nás má nechať osamote, a kedy prísť a vtipkovať. Inak asi v žiadnej krajine, kde som kedy cestovala, som nestretla toľko vtipálkov 😊 Až keď sme si trošku oddýchli, tak nám Nouri priniesol tzv. turistické formuláre, s ktorými sme sa potom stretli v každom nasledujúcom ubytovaní. Vyplnili sme a po prehliadke Riadu, vrátane prekrásnej strechy, sme sa ubytovali.
Jemaa el-Fna a Koutoubia
V tento deň sme sa spolu s davom motkali po uliciach starej Mediny, obdivovali úchvatné obchodíky, kde by som najradšej v každom niečo kúpila, až k známemu trhovisku Jemaa el-Fna, zašli sme na skvelú večeru, inak kuchyňu mali vážne famóznu, poobdivovali večernú, vysvietenú mešitu Koutoubia a pomaly sme sa dve ženy vrátili peši uličkami starej Mediny späť do Riadu. GPS navigácia fungovala skvele, signál sa v úzkych kamenných uličkách nestrácal.. dnes sme sa teda nestratili ani my 😊
Ešte pár zaujímavostí, podľa minaretu Koutoubie bol postavený minaret Giralda, ktorý je teraz súčasťou slávnej Sevillskej katedrály. V Seville som si hore do zvonice vybehla a bola to nádhera. Do Koutoubie sa ako ne-moslim nedostanem, ale nijak mi to neprekážalo. Mesto má svoju atmosféru a tá bola neopísateľná.
Deň 2 až 4 – cesta do púšte až do kráľovského mesta Fes
Po skvelých raňajkách, ktoré sme mali na streche Riadu sme čakali nášho šoféra, ktorý nás mal najbližšie 3 dni sprevádzať až do Fesu. Zájazd sme si objednali cez marockú CK Morocco Tours Agency, cena za luxusný balík vyšla na 380 EUR na osobu a mali si nás prísť vyzdvihnúť o 8:00 ráno, priamo v našom Riade.
Hovoríme si, príde, nepríde? Ešte sme nemali nijakú skúsenosť s marockou CK. Koľko bude meškať? A tak sme spoznali Hamida, 28 ročného (odhadom) berberského chlapca pôvodom z hôr, ktorý nás odzbrojil svojím úsmevom, priateľskou náturou, láskou k rodine a životu, pokorou a rešpektom voči prírode, hrdosťou na svojich predkov a PRESNOSŤOU!
Hamid nám okamžite vzal našu batožinu z rúk, vysvetlil nám, že sme priatelia a oznámil nám, že na tomto zájazde budeme len my dve, čiže celé 7miestne auto sme mali len pre seba😊
Každému prajem raz spoznať berbera, boli to neskutoční ľudia, neuveriteľne milí, priateľskí, usmiatí a šťastní, aj napriek ich ťažkému životu. Teda takí boli všetci, ktorých som stretla na tomto výlete. Historky, ktoré mám s nimi sem dávať nebudem, ale s radosťou by som s nimi strávila oveľa viac času.
Berberi tvoria asi 40% obyvateľstva Maroka a ako nám vysvetlil Hamid, nie sú moslimovia, sú to slobodní ľudia Maroka (majú to aj vo svojej berberskej vlajke), majú svoju vlajku a písmo. Jedna z Hamidových historiek bola, že keď bol malý a chceli niečo z obchodu, otec vzal oslíka, 3 ovečky a 3 dni ho nebolo😊 Keď chceli veľký nákup, tak vzal otec 5 ovečiek. Neuveriteľné príhody.
Tizi n’Tichka, Ksar Ait Ben Haddou, Ouarzazate, Dades
Naša prvá cesta smerovala do údolia Dades. Cesta mala cez 300km a už cesta bola cieľ. Hamid nám zastavil, kde sme chceli a celou cestou nás zabával príbehmi o miestnom živote alebo nás nechal relaxovať. Ukázal nám ako žijú berberi v horách – Atlase, v hlinených domoch, lebo tie sú zadarmo, tí bohatší si už môžu dovoliť cement.
Zastavil nám na akejkoľvek vyhliadke, vrátane najvyššie položeného priesmyku Tizi n’Tichka 2260 mnm, kde som skoro z nôh spadla, keď mi miestny zošúverený deduško zakričal „dovidenia“.
A po prechode cez Vysoký Atlas sme sa dostali do mestečka Ksar Ait Ben Haddou. Najskôr sme si mysleli, že sme sa zastavili len na obed.
Obed sme nemali v cene, boli to turistické reštaurácie, kde sme si z hlavného menu mohli vybrať 4 možnosti jedál a vyskladať si tak 3 chodové menu. Priemerná cena sa pohybovala okolo 100 dirhamov na osobu. Nebola to Michelinska reštaurácia, ale jedlo bolo skvelé a bolo rýchlo na stole.
A potom nás vzal Hamid do samotného Ksar Ait Ben Haddou, pamiatky UNESCO, dávneho obchodného miesta, kde sa kedysi stretávali karavány a kde dnes nájdete veľa obchodíkov. Vybehli sme až hore k sýpke. Dnes sa tu natáčajú veľké hollywoodske veľkofilmy. Momentálne sa pripravujú na natáčanie Gladiátora II.
Naša cesta potom pokračovala do Ouarzazate, presnejšie do filmových štúdií Atlas. Vstupné bolo 40 dirhamov na osobu a vyše hodiny sme sa tu nechali sprevádzať po kulisách z filmov Gladiátor, Kundun, Ben Hur, Cleopatra, Múmia a mnoho iných.
Hamid nás ešte vzal do mestečka Kelaat M’Gouna, kde práve skončil festival ruží, a kde celé mesto žije pestovaním a spracovávaním tohto kvetu (áno, pokúpili sme si oleje, parfumy, krémy a neviem čo z ruží) a na dve krásne vyhliadky, ktoré boli úchvatné pri zapadajúcom slnku.
O 20:00 sme sa dorazili do nášho rozprávkového ubytovania Dar Jnan Tiouira. A tu som opäť raz a znova stratila reč. Privítal nás majiteľ Mostapha, úplne krásny človek, nadšenec jógy, meditácií, kulinárskeho umenia a každá jeho veta stála skutočne za zamyslenie.
Ubytovanie v tomto prekrásnom kasbah sme mali v cene výletu, vrátane neuveriteľnej večere a raňajok… Samozrejme na privítanie sme dostali dokonale osviežujúci mätový čaj, oriešky, koláčiky, no dokonalé pohostenie. Ak prepočítavate hodnotu výletu, tak len samotné ubytovanie na noc pre 1 osobu by tu stála 76 EUR, bez polpenzie.
Inak Maročania sú noční vtáci, večere začínali cca o 8mej večer. S Mostaphom sme sa rozlúčili o 22:00 s tým, že dezert už fakt nevládzeme zjesť.
Todra Gorge, Erfoud, Sahara
Na ďalší deň sme sa po bohatých raňajkách vydali na cestu do púštneho mestečka Merzouga, odkiaľ sme sa karavánou mali presunúť do nášho luxusného campu priamo v Saharskej púšti. Čakalo nás dnes niečo cez 250km. Hamid nás najskôr vzal do rokliny Todra, kde sme sa pomotkali, neskôr sme zastavili v mestečku Erfoud, ktoré je známe svojimi ďatľovými výrobkami od výmyslu sveta a obchodmi so skamenelinami, ktorých tu majú neúrekom.
Hamid sa nám ešte priamo v teréne snažil vysvetliť rozdiel medzi čiernou púšťou a dunami, ako by sme mohli v púšti prežiť, aké bylinky použiť na čo, ako nájsť vodu a ako v púšti prekopať závlahový systém, ale veľmi skoro pochopil, že jeho učenie nikam nevedie 😊
O 17tej som na vlastné oči zočila ťavu, na ktorú som mala vyliezť. Hamid nás odovzdal iným chlapcom z púšte, potomkom nomádskych Berberov – Barakovi a jeho partii. Síce nám sľúbil, že si nás na druhý deň vyzdvihne, ale takto na konci sveta aj moja dôvera už pociťovala svoje hranice. Ešte mi uviazal turban podľa Tuaregov a poslal nás na ťavách (oprava dromedároch, keďže ťava je 2hrbá a podľa chlapcov z púšte nič nevydrží) niekam do Sahary, necelých 30 km od Alžírskych hraníc.
Tu sme zažili prekrásny západ slnka, vybehli sme si na nikým a ničím nenarušené duny a čakali sme na najkrajšiu show akú môžete zažiť. A potom sme sa ocitli asi v najkrajšom campe aký som kedy videla, v Palmyra Luxury Camp. V campe bolo 6 stanov, kde bola posteľ, pohovka, koberce, závesy, toaleta a sprcha.. absolútny prepych.
Čakalo nás pohostenie mätovým čajom a boli sme ohlásené na 4 chodovú večeru, ktorá bola ako inak famózna. Chalani boli perfektní hostitelia, priateľskí a neuveriteľne vtipní (servírovali ťavie prsty alebo syr z púštnej líšky, ktorú predtým podojili.. no určite!). Po večeri nám ešte urobili program, bubny pri ohni a dlho do noci sme sa rozprávali o živote v púšti.
Inak ak prepočítavame výlet, tak podľa booking.com je cena za 2osoby 411EUR, resp. priamo na stránke campu 240EUR, bez tiav.
Ráno sme si ešte vychutnali raňajky a východ slnka a už nás viezli, tentokrát na džípoch, späť do Merzougy, kde sme dúfali, že stretneme opäť Hamida. Skoro som ho vystískala, keď som ho zbadala stáť pri aute.
Na konci výletu, mi ešte Barak tvrdil, že si ma chce nechať, vraj za mňa dostane veľa tiav. Vysvetlila som mu, že by za mňa musel tak akurát doplácať, tak ma pustil 😊
Z Merzougy do Fesu
Posledný deň s Hamidom sme smerovali do Fesu, cca 470km, ukázal nám najväčšie údolie ďatľových paliem, opäť sme prechádzali Atlasom, teraz Stredným, zastavili sme sa najskôr v Monkey lese, fakt plnom opíc, kde ich odvážlivci kŕmia arašidmi, následne sme si urobili krátku prestávku v údajne najbohatšom meste Maroka v domove kráľa, v Ifrane, plnom záhrad, fontán, architektúra ako v Alpských mestečkách. A o 18tej sme parkovali pri bráne do Mediny vo Fese a tu sme sa museli s Hamidom rozlúčiť. Musím uznať, že ten chalan nám fakt chýbal. Tento výlet absolútne stál za to!
Fes
Riad vo Fese mohol byť kedysi krásny, ale jeho sláva dávno zašla. Nebudem uvádzať jeho názov, ale nikdy viac by som sem nešla. Skvelé bolo, že sme tu nemuseli tráviť veľa času.
Všeobecne o Fese poviem len jedno, potrebujete sprievodcu. Miestni v Medine môžu byť otravní a GPS nijak nepomôže, keďže vďaka vysokým domom a úzkym uličkám môžete veľmi ľahko zablúdiť. A toto mesto je vážne jedno veľké bludisko. Takže večernú prechádzku sme veľmi rýchlo skrátili a vrátili sa na izbu.
Deň 5 a 6 – Chefchaouen (v preklade „pozri rohy“), Fes a presun do Casablancy
Mali sme dnes naplánovaný výlet s ďalšou CK – 3TTravel, do prekrásneho modrého mestečka Chefchaouen. Výlet nás 2 vyšiel na 72 EUR pre 2 osoby, v cene bola doprava a miestny sprievodca, odchod o 8mej a návrat bol rovnako po 20tej hodine. Mestečko je prekrásne, úplne atypické, kedysi boli údajne na modro maľované ulice, kde žili židia, teraz je celé mestečko modré a plné turistov a obchodíkov.
Na námestí sme ešte vybehli do veže Kasbah, ktorý je na hlavnom námestí, vstupné 60 dirhamov, odkiaľ sme mali nádherný výhľad na mesto. Absolútne iné Maroko.
Bol to už väčší výlet, väčší autobus, viac turistov, nijaký Hamid, avšak CK 3T Travel dostala od nás jedno veľké mega PLUS za svoj prístup.
Vzhľadom na krátkosť nášho času vo Fese sa mi podarilo v priebehu jedneho dňa cez Whatsapp dohodnúť krátky individuálny výlet po meste tak, aby som mohla byť o 11tej na vlakovej stanici. Za 20 EUR na osobu s nami chalan pobehal hradby, kráľovskú bránu, vzal nás do Art D’ARGILE, kde nám odhalili čaro výroby prekrásnej marockej keramiky a samozrejme sme nevynechali slávne garbiarne. Tieto považujem za absolútny MUST jedinečný zážitok, s dôrazom na slovo jedinečný. Už nikdy viac, ale zažiť to podľa mňa treba.. uff ten zápach..
A už nás čakal náš prvý výlet vlakom.
Urobila by som niečo inak? Objednala by som si celodenného sprievodcu po Fese, predsa len je to mesto s najstaršou univerzitou na svete a svoj vlak by som posunula na neskoršiu hodinu, ale tak, aby som neprišla do Casablancy po zotmení.
V Casablance by som druhýkrát volila ubytovanie niekde v okolí Corniche, teda pri Atlantiku. Majú tu perfektný boardwalk popri oceáne, nekonečné kilometre. Ale to len keby sme chceli stráviť v Casablance viac času.
Prvý večer v Casablance sme zakončili ako inak alkoholickým drinkom v bare, lebo čo iné urobia dve osamotené ženy v moslimskom meste a neskôr sme si pustili slávny film Casablanca z roku 1942.
Deň 7 – Casablanca a kráľovský Rabat
Náš program na druhý deň bol dosť hustý, mali sme objednaný opäť raz luxusný výlet s Premium Transfers and Tours. Toto bol trošku drahší výlet, 160 EUR na osobu. Bola to jediná agentúra, ktorú som vedela nájsť, ktorá nám urobila v danom termíne sprevádzaný výlet po Casablance a Rabate, vrátane výborného obeda na Rabatskom Corniche.
Náš sprievodca Amen, s viac ako 20ročnou skúsenosťou v turistickom ruchu po nás prišiel priamo do hotela ako inak presne načas a ukázal nám to naj z Casablancy a Rabatu. Aj na tomto výlete sme boli len my dve a k vyššiemu komfortu výrazne pomohol aj Amenov mercedes 😊 Jeho vedomosti boli nekonečné. Súčasťou výletu bola o.i. návšteva Hassan II Mosque, tu sme museli priplatiť vstup a výklad priamo v mešite, cena 130 dirhamov na osobu, dostali sme sa pred Ricks Café z filmu Casablanca (nie, nebola tam Casablanca natáčaná, len jedna Američanka našla tento priestor a celý ho prerobila ako maximálnu kópiu filmového baru), kresťanské kostoly, Kasbah des Oudaias v Rabate, pevnosť Chellah, Mauzóleum Mohameda V a veža Tour Hasan, dokonca sme navštívili administratívne priestory kráľovského paláca, bolo toho strašne moc a bol to úžasný výlet.
Hassan II Mosque
Ak sa niekto pýta, či táto mešita stojí za návštevu, tak určite áno. Je to jedna z mála aktívnych mešít, kde sa dostane turista, ne-moslim, žena, či muž. Dostali sme perfektný výklad o tejto unikátnej stavbe, najväčšej funkčnej mešite v Afrike, 7mej najväčšej na svete, s druhým najväčším minaretom na svete. Je to fakt nádherná architektúra, len škoda, že sme ju nevideli s otvorenou strechou 😊 Do mešity sa vojde 25000 veriacich, na okolité námestie ďalších 80000 a dokončená bola v roku 1993.
Deň 8 – späť do Marrakeshu
Ráno opäť vlakom spať do Marrakeshu, dnes bývame v úchvatnom novom Riade, ktorý nanovo postavili nemeckí Iránci. S každým detailom sa vyhrali a bolo asi to najkrajšie ubytovanie, ktoré sme v Maroku mali. Čerešničkou na torte bol opäť neuveriteľne pohostinný prístup ľudí, ktorí tu pracovali a samozrejme aj majiteľka robila všetko preto, aby sme sa cítili výborne. Privítanie s mätovým čajom bola mimoriadne príjemná udalosť. Ešte pridávam link na tento prekrásny Riad – Palais Tara & Spa.
Keďže sme mali celkom dobrý čas, stíhali sme pred večerou ešte zájsť do Bahia Palace, palác z 19. storočia, ktorý mal byť toho času to najúchvatnejšie (najbrilantnejšie), čo sa malo kedy v Maroku postaviť. Žiaľ počas kolonizácie Francúzmi začiatkom 20. storočia tento palác prešiel skutočne riadnou „renováciou“, prišiel mi dosť „vykuchaný“. Môžeme hovoriť o šťastí, že sa toho podarilo zachovať aspoň toľko, aby sa fantázia mala čoho chytiť. Vstupné bolo 70 dirhamov na osobu, pomerne veľa ľudí na malý priestor a teploty šplhali vysoko.
Keďže som mala šťastie vidieť Alhambru a Kráľovský palác v Seville, len máloktorý palác tejto architektúry ma šancu ma zaujať, ešte aj Topkapi v Istanbule by bol lepšou voľbou. Zvyšok dňa sme sa premotkali uličkami Mediny späť do nášho paláca.
Deň 9 – Essaouira
V predposledný deň sme sa vybrali ešte na jeden celodenný výlet, tentokrát s CK Marrakesh Travel Services do prímorskej Essaouiry, cena 35 EUR na osobu. Po ceste sme sa zastavili v manufaktúre, kde ženy vyrábali všetko možné aj nemožné z arganových jadier. V duchu som si blahoželala, že suma dirhamov v mojej peňaženke ma bude krásne limitovať, kým na mňa nevytiahli prenosný POS terminál. Hold, som len slabá žena…
Samotná Essaouira bola opäť iná ako ostatné mestá, pohodlný prímorský život, prekrásna architektúra, Medina je súčasťou Svetového dedičstva UNESCO (áno, aj tu sa natáčali Game of Thrones), vynikajúca prímorská kuchyňa, priaznivé podmienky pre surfing a kiting… Ja som si dopriala priaznivé podmienky v plážovom bare, kde hurá, brali platobné karty.
A tu sa náš výlet skončil. Ak by som mala ešte deň, dva navyše, šla by som ešte na výlet do Tangeru, veď už som ho mala v Tarife na dosah 😊
Ak mám napísať záverečné slová o našom cestovaní po Maroku, tak to zhrniem asi tým, čo ma najviac prekvapilo. Maroko sa u mňa navždy bude spájať s krásou ľudskej bytosti, pozitivitou, s neuveriteľnou vôľou žiť a prispôsobiť sa, hrdosťou na svoj ľud a históriu, až po neskutočnú chuť sa učiť a napredovať. Cítila som sa v tejto krajine bezpečne (ak dodržiavate základné pravidlá!), úžasne, nasmiala som sa ako nikdy, prejedla som sa do sýtosti a objavila som ďalší klenot na zemi. WOW