Dovolenka autom okolo Švajčiarska, úchvatná príroda, majestátne hory, veľa snehu v lete, prekrásne jazerá, hotely postavené na najneuveriteľnejších miestach, tunely, lanovky, zubačky a neuveriteľne milí ľudia. Vyšli sme vláčikom na Jungfraujoch, k Matterhornu z Zermattu, ale zašli sme aj do francúzskeho Chamonix. Toto všetko je Švajčiarsko, kde sme sa túlali autom takmer 12 dní.
Na tento výlet som sa neskutočne veľmi tešila, keďže som mala Švajčiarsko v hľadáčiku už veľmi dlho.
Opäť musím potvrdiť, ako bolo v prípade výletu po Andalúzii, že táto destinácia bola vzhľadom na Covid neobvykle prázdna. Prvý týždeň sme možno napočítali 10 zahraničných áut. Potom sa začal nepatrne zvyšovať počet nemeckých turistov.
Švajčiarska železničná sieť je neuveriteľná, viaceré mestá sú „bezautové zóny“, dostupné len železnicou.
Bolo draho? Ak ste boli na Islande, tak viete, čo je draho. Áno, mlieko tu stálo 1,30 CHF, čo je asi 1,20 eura, ale je to zvládnuteľné. Jednoducho nepôjdete každý deň do reštaurácie, prípadne nebudete kupovať výrobky z mäsa a radšej pôjdete na výlet.
Švajčiarsko je veľmi čistá (fakt uprataná), hrdá a bezpečná krajina s obrovským množstvom možností pre spoznávanie.
Naša výprava dala Švajčiarom titul „krtkovia“, keďže skutočne všetko prevŕtajú. Tunely sú jednoducho všade. A druhé povšimnutie, ak chcete znieť ako pravý Švajčiar, zdravíte sa švajčiarskym „Grüezi!“
Samozrejme je to aj krajina luxusných hodiniek, čokolády a bankovníctva, ale to len aby sme nezabudli.
Príprava pred cestou
Swiss Half Fare Card a diaľničná známka
Keďže sme plánovali viacero výletov loďami, lanovkami, zubačkami, vlakom, kúpili sme si pred cestou online Swiss Half Fare Card, platnosť 1 mesiac, cena 120 CHF, s ktorou sme mali polovičné vstupy. A fakt sme ju často využívali. Jednoducho sme ju mali v mobile v peňaženke stále k dispozícii a verte, oplatí sa. Ak uvádzam nižšie ceny, sú po uplatnení polovičného diskontu. Keď sme pri peňaženke, odporúčam mať 50CHF v hotovosti.
Vo Švajčiarsku je len jedna diaľničná známka, ročná za 40 CHF, kupovali sme na hraniciach.
Internet
Keďže krajina je mimo EU, s dátami v mobile opatrne. Samozrejme ubytovania a niektoré mestá, pripadne priamo železničné spojenia alebo lode mali internet, ale jeden nikdy nevie, kedy budete internet potrebovať. Môj mobilný operátor mi veľkoryso ponúkal 1GB za 12 EUR, ale ja som si online kúpila eSIM kartu s dátovým balíkom 3GB za 15 EUR. Treba len hľadať, prípadne sa zaobísť bez netu. Ale párkrát nám offline navigácia „vymyslela“ skratku, s ktorou sme nepočítali, tak sme boli vďační za online mapy.
Zásuvky
Pozor, zásuvky sú tie úzke, kolíkové. Teda mobily úplne bez problémov nabijete. Akonáhle však máte spotrebič, ktorý potrebuje okrúhlu zásuvku, potrebujete adaptér. My sme mali tento mini problém len s rýchlovarnou kanvicou. Áno, ak vstávame skoro a potrebujeme sa presúvať, potrebujeme litre kávy?
Môj itinerár
Deň 1 – príjazd do St. Gallen
Keďže hneď ráno sme mali naplánovaný výlet a turistiku kúsok od St. Gallenu, na úvod našej expedície sme sa pomotali týmto mestečkom. Tunajší kláštor spolu s knižnicou je síce zapísaný ako dedičstvo UNESCO, ale po 8 hodinovej ceste sme si len vychutnávali prechádzku centrom mesta.
Deň 2 – horská chata Aescher, nemecké mesto Konstanz, vodopády Rhein
Chata Aescher bola časopisom National Geographic označená ako jednu z 225 destinácii sveta, ktoré sa oplatí raz v živote vidieť. A skutočne toto miesto malo svoje čaro, aj keď nám počasie veľmi neprialo. Autom sme prišli do dedinky Wasserauen, odkiaľ sme následne vyšli lanovkou až k chate Ebenalp , kde sme si urobili krátky okruh cez jaskyňu a okolo chaty Aescher spať k hornej stanici Ebenalp vo výške 1640 mnm. Cena spiatočného lístka 17 CHF.
Po doobednej prechádzke sme zamierili k Bodamskému jazeru, alias Bodensee, prípadne Constance lake, k mestu Konstanz, tiež známe ako Kostnica, ktoré je už v Nemecku. Hranica len tak ledabolo prechádza naprieč mestom v duchu, za tamtým rohom, na druhej strane tejto ulice, je už Nemecko. Hraničné prechody sú ignorované, prípadne neexistujúce. Dali sme si tu obed, pomotali sme sa popri jazere, pozreli si, kde to upálili toho Jána Husa a vydali sme sa ďalej, smer vodopády Rhein.
Vodopád Rhein
Spolu s Dettifossom na Islande je vodopád Rhein najsilnejším vodopádom Európy. K vodopádu sa môžete dostať zo severnej alebo z južnej strany rieky. Južná strana je platená, hodnota vstupného je 5 CHF. Tu naše zľavy neplatili, šlo o súkromný majetok. Výhľady odtiaľto sú však nádherne. Vodopád máte ako na dlani.
Parkovisko bolo takmer prázdne a parkovné sme neplatili. Ešte sme sa pre istotu presunuli aj na severný breh, aby sme náhodou o niečo neprišli. Je tu pekná promenáda, piknikové miesta, ale vodopád je ďalej, no aj tento výhľad stojí za to. Pozor, parkovisko už je platené, avšak ak odídete do hodiny, neplatíte nič.
Po tomto zážitkami nabitom dni, sme sa na večer ešte presunuli do Zürichu, kde sme sa motali do neskorých nočných hodín okolo jazera. Parkovanie v Zürichu na modrých čiarach je od 8mej hodiny večer, do 9tej ráno bezplatné. Rovnako je na modrých miestach parkovanie bezplatne ak sú štátne sviatky alebo v nedeľu.
Deň 3 až 5 – presun do oblasti Intrerlaken
Užívali sme si nádherné výhľady na zasnežené kopce, prekrásne jazerá Thun a Brienz, kde sa dolu môžete kúpať a hore na kopcoch potrebujete čiapku a rukavice. Prešli sme sa záhradami zámku v mestečku Oberhofen, vyšli na Jungfrajoch, navštívili roklinu Aare, previezli sme sa donedávna najstrmšou zubačkou Európy, prešli horskými priesmykmi po stopách Jamesa Bonda… Jediné v čom bol problém bola krátkosť času 🙂
Jungfraujoch
Našim hlavným dôvodom tohto regiónu bola najvyššie položená železničná stanica v Európe – Jungfraujoch, v nadmorskej výške 3454 mnm . Posledná časť cesty železnicou vedie tunelom, cca 40 minút, ktorý „krtkovia“ stavali 16 rokov a dokončili ho už v roku 1912. Škoda, že už miestni majstri nežijú. Ich zručnosti z minulého tisícročia by výrazne mohli pomôcť expertom, čo stavajú tunel Višňové. Cena spiatočného lístka po zľave je 104 CHF, ale je to jeden zo zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnem. A to sme nemali ideálne počasie, ale verte mi, je tam čo robiť. Celý výlet nám zabral asi 6 hodín. Len samotná cesta železnicou až hore zaberie cez 2 hodiny a tie výhľady… Už v 19. storočí vedeli Švajčiari pracovať s myšlienkou turizmu, stavali hotely na nenormálnych miestach, kde sú neskutočné výhľady a ľudia sú ochotní za tieto zaplatiť.
Trošku logistiky… autom sme došli maximálne po dedinku Lauterbrunnen. Na začiatku je niekoľkoposchodový parkovací dom (zaplatili sme parkovné 14CHF) a odtiaľto už len vlakom smer Wengen (bezautové mestečko), hore na Kleine Scheidegg, kde sme prestúpili do druhého vláčiku, ktorý šiel až na TOP of EUROPE ako volajú Jungfrajoch. Žiaľ nemali sme hore dobrú viditeľnosť, ale aj tak sme sa tu guľovali, prešli sa ľadovým palácom, vyšli výťahom na observatórium Sphinx, nakúpili sme si Lindt čokoládky od chalaniska zo Slovenska. Skvelé zážitky.
Po návrate späť do Lauterbrunnen sme sa ešte prešli k vodopádu Staubbach. O celej tejto oblasti je známe, že tu z vrcholov padá do údolia až 72 vodopádov.
Gelmer funicular – zubačka
Tak toto som mala tiež veľmi dlho vyhliadnuté. Zubačka Gelmer je jednou z najstrmších v Európe, do 2017 mala titul tej najstrmšej. Ide pomaličky asi 8 minút, ale aspoň si poriadne vychutnáte jej strmosť, sklon až 106 %. Nie ako tá v Blue mountains v Austrálii, ktorou sme vyslovene len preleteli. Je to parádny zážitok a odporúčam sedieť čo najviac vpredu. Lístok sa kupuje na konkrétnu hodinu hore aj dolu. Zľava nám tu neplatila, keďže je to súkromná zubačka, ale cena spiatočného lístka 32 CHF bola úplne OK.
Hore, po prekonaní 448 výškových metrov nás čakalo prekrásne jazero a dolu po návrate zase visutý most. Ak chcete adrenalín, môžete po ňom aj pobehnúť.
Aare gorge (Aareschlucht) – roklina
Táto roklina bola doslova po ceste k zubačke Gelmer, cena bola 10CHF. Je to veľmi príjemná prechádzka asi, 1,5 km dlhá. Vstupy do rokliny sú dva, my sme šli zo západnej strany. Z chodníka je vidieť aj okná do bunkrov, ktoré boli používane počas 2.sv. vojny, ale žiaľ do bunkrov sa nedá dostať.
Grimsel a Furka pass – horské priesmyky
Tak týmito cestami som chcela prechádzať odkedy som videla Jamesa Bonda vo filme Goldfinger. Hotel Belvedere tu ešte stojí, ale hold niektoré miesta už len pamätajú na časy dávno minulé.
Deň 6 – Montreux
Toto mestečko leží na brehu Ženevského jazera, známe je svetoznámym jazzovým festivalom, ktorý tu býva vždy v júli, prípadne tým, že tu žil Freddie Mercury a v tunajšom nahrávacom štúdiu nahral 6 albumov. Hneď na promenáde nájdete jeho sochu.
My sme sa tu len túlali promenádou až po zámok Chillon. Mestečko je veľmi príjemné, architektúra úchvatná, ale tiež skôr z kategórie zašlej slávy.
Deň 7 – Chamonix – Francúzsko
Len necelých 90km od Montreux leží Francúzske mestečko Chamonix. Notoricky známe lyžiarske stredisko, raj pre každého turistu a ešte známejšie panoramatickými výhľadmi na Mont Blanc, najvyššiu horu Európy, 4 807 mnm. Bývali sme v nádhernom drevenom horskom hotelíku a jediné, čo sme celý večer pozorovali na balkóniku, boli úchvatné výhľady na ľadovce pri zapadajúcom slnku. Centrum Chamonix je plné reštaurácií, obchodov svetoznámych značiek a hlavne je tu stanica lanovky Aiquille du Midi, ktorá Vás vyvezie až do nadmorskej výšky 3842 mnm. Ste tu len na dosah od vrcholu Mont Blanc.
Je tu niekoľko terás, reštaurácia, chodia odtiaľto výpravy až hore na Mont Blanc. Môžete toho fakt veľa vidieť za pohodových 67 EUR za spiatočný lístok.
Deň 8 a 9 – Zermatt
Tak o návšteve Zermattu (1620 mnm) som snívala minimálne 20 rokov, presnejšie o turistike pod prekrásnym ikonickým Matterhornom. Ak neviete o čom píšem, tak Matterhorn je zobrazený napríklad na čokoládach Toblerone. Matterhorn (4478m) nie je najvyššou horou Švajčiarska, ale je ňou Monte Rosa (4634m), ktorá je len o „kúsok“ naľavo od Matterhornu. Pohľad na tieto obrovské hory je neopísateľný.
V Zermatte sme strávili dve noci. Keďže ide opäť o bezautovú zónu, auto sme nechali na parkovisku v 5km vzdialenom mestečku Täsch (Matterhorn Terminal). Parkovné za dva dni nás vyšlo 32 CHF (16 CHF na deň). Z Täsch, priamo z parkovacieho domu ide každých 20 minút vláčik priamo do Zermattu. Cena za spiatočný lístok je 16,40 CHF. Odporúčam potom hľadať ubytovanie niekde v okolí stanice, aby ste s batožinou dlho nekráčali, prípadne je možné použiť elektrické taxíky.
Na túre sa nám naskytol zaujímavý pohľad na nemecky hovoriacu slečnu v lodičkách a kufrom na kolieskach, ako ide hore zo stanice Sunnegga po nespevnenej ceste niekam dolu do údolia hundrúc, že „asi mala zvoliť inú obuv“.
Gornergrat
Hneď vedľa železničnej stanice v Zermatte je stanica železnice Gornergrat, ktorej vlak Vás vyvezie až do nadmorskej výšky 3089mnm. Máte odtiaľto neskutočné výhľady na Matterhorn a Monte Rosu. Cestou hore je niekoľko zastávok, kde môžete vystúpiť na ako dlho chcete a neskôr opäť nastúpiť na ďalší vlak. Je to súčasťou lístka. Všetko bolo neuveriteľne „pro-turistické“. Odporúčam zastavenie na zastávke Rotenboden, odkiaľ je to len 5 minút k prekrásnemu jazeru Riffelsee, odkiaľ máte nádherný výhľad s odrazom Matterhornu, teda ak Vám nefúka a máte jasnú oblohu. Cena spiatočného lístka je 63 CHF.
Sunnegga – 5-Seenweg
Na druhý deň sa nám počasie trošku pokazilo, takže výhľady neboli tak majestátne, ale bolo opäť úžasne. Počasie ako stvorené na turistiku. Jednou z najznámejších a úplne ľahkých túr, je cesta 5tich jazier alebo 5-Seenweg.
Prešli sme 5 jazier, presne v tomto poradí Stellisee – Grindjisee – Grünsee – Moosjisee – Leisee.
Začiatok túry bol v stanici Blauherd 2571m a skončil v stanici Sunnegga 2288m. Je potrebné si pýtať špeciálny lístok, teda že výstupujete na stanici Blauherd a nastupujete na cestu späť do Zermattu v stanici Sunnegga. Cena spiatočného lístka 22,50 CHF. Jednoducho, keď je nejaka trasa vo Švajčiarsku populárna, urobia špeciálny lístok. A aby som popísala, čo tu vymysleli „krtkovia“, tak najskôr sme šli zubačkou v 1,5 km dlhom tuneli z Zermattu do Sunnegga s prevýšením takmer 700 nadmorských metrov, odtiaľ sme pokračovali kabínkovou lanovkou do Blauherd a pre úplnosť informácie, z Blauherd ste ešte mohli ísť ďaľšou lanovkou až na Rothorn, nadmorská výška 3103m.
Deň 10 až 12 – Lucerne a Lichtenštajnsko
Lucerne a Bürgenstock
Prekrásne mesto, nádherné historické domy, typický Kaplnkový most zo 14. storočia, strážne veže nad mestom, neskutočné jazero Vierwaldstättersee.
Keď si objednávate ubytovanie, nezabudnite si vypýtať „Visitor Card“. Táto karta, resp. číslo karty je možné použiť ako prístup do voľnej wifi siete v celom meste a máte s ňou zadarmo MHD.
Jedným s mojich TOP výletov je návšteva rezortu Bürgenstock a následne prechádzka k najvyššie položenému exteriérovému výťahu Európy. Opäť je potrebné si pýtať v prístave špeciálny lístok. Spiatočný lístok stál 61,20 CHF, ale obsahoval 30 minútovú cestu katamaránom až do Kehrsiten, kde ste nastúpili na zubačku hore do Bürgenstock rezortu a po asi 30minútovej prechádzke dojdete k dokonalému výťahu, ktorý bol otvorený ešte v roku 1905. Rezort Bürgenstock navštevovali osobnosti ako Sophia Loren, Sean Connery, politici ako Jimmy Carter, Henry Kissinger alebo Indira Gandhi. Audrey Hepburn tu mala dokonca svadbu.
Samozrejme je zbytočné podotknúť, že máte odtiaľto nádherné výhľady na okolité jazerá, či horu Mt. Pilatus, na ktorú sa môžete dostať lanovkou alebo zubačkou. Veď ako inak.
Inak, aby sme opäť nezabudli na „krtkov“, ak sa chcete pri ceste z Zermattu do Lucerne vyhnuť prejazdom cez Furka pass, lebo nemusí byť ideálne počasie alebo ste týmto passom už prechádzali, choďte v Oberwalde na Furka autovlak, ktorý Vás vezme až do Realpu. Za 27 CHF prejdete za 20 minút neuveriteľných 15 km v tuneli pre autovlak. Neskutočné majstrovské dielo.
Lichtenštajnsko
Posledný deň už bola len cesta domov, ale zašli sme aspoň na skok, nohy si natiahnuť, do Vadúzu, hlavného mesta Lichtenštajnska. Žiaľ, márne sme sa dobíjali do tamojšieho zámku. Ide o privátnu rezidenciu tamojšej kniežacej rodiny ?
A záverom..
Vyrazili sme z Bratislavy a prešli sme necelých 3000 km. Počasie bolo striedavo krásne aj zamračene. Ohadzovali sme sa snehom a neskôr sme túžili po opaľovacom kréme. Bývali sme v hoteloch aj stanoch. Na benzíne sme minuli necelých 300 EUR a na ubytovaní sme zaplatili v priemere 500 EUR na osobu. Všetko ostatné boli výlety. Spolu sme na jednu osobu minuli asi 1000 EUR (bez stravy). Program sme mali nahustený, lebo sme chceli veľa vidieť, ale každý nech si zvolí svoje tempo.
Videli sme strašne veľa a zároveň sme nevideli skoro vôbec nič. Je to krajina, kde sa určite oplatí vrátiť a vôbec nie je tak nedostupná, ako mi niekedy prišla. Avšak je skutočne tak úžasná ako som snívala, že bude.