Kríza zavládla a tak volíme destinácie, ktoré dlhodobo prehliadame. Po viacerých zrušených letoch som sa rozhodla ísť na istotu autom do krajinky, cez ktorú už mnohé roky prechádzam, ale nikdy som skutočne nezastavila.
Slovinsko je maličká krajina, ani polovica zo Slovenska, čo do rozlohy, či do počtu obyvateľov. Napriek svojej menšej rozlohe táto krajina ponúka absolútne všetko, na čo si spomeniete (v rámci našej zemepisnej šírky) – skvelé hory, tyrkysové rieky, nádherné jazerá, jaskyne, hrady a navyše majú aj more, aj keď dĺžka pobrežia meria len 47 km. Ak sa správne postavíte – napr. na hradbách v meste Piran, uvidíte z pravej strany už Taliansko a z ľavej strany Chorvátsko. Môžete tu stráviť aktívnu dovolenku, či už v lete, tak v zime.
Zaujímavosťou pre mnohých môže byť aj fakt, že v ich jazyku Slovinsko nazývajú „Slovensko“, čiže už aj celkom rozumiem chybám, ktoré občas urobí CNN, keď si naše Slovensko pomýlia so Slovinskom?
Taktiež je na mieste ak poviem, že služby a tovary sú tu drahšie, ale nie viac ako kdekoľvek inde v západnej, či severnej Európe (vždy mali skôr bližšie k Taliansku a Rakúsku). Jednoducho tu nečakajte nízke ceny, ktoré sú typickejšie pre post-komunistické krajiny.
Doprava
Do Slovinska som šla vlastným autom, nafta tam bola lacnejšia ako na Slovensku a diaľničná známka je najkratšia 7-dňová. Už dlhodobo si drží cenu 15 EUR. Preto ak chcete ušetriť, naplánujte si dovolenku tak, aby ste diaľnicu využívali len kým máte platnú diaľničnú.
Itinerár
Piran
Prvú noc som strávila v meste Piran. Prekrásne stredoveké mesto postavené v benátskom štýle na polostrove. Je maličké, zväčša ide o pešiu zónu a parkovanie tu je fakt výzva. Môžete sa tu túlať úzkymi uličkami, vyjsť hore ku katedrále, na mestské hradby, dať si skvelý obed alebo večeru s výhľadom na more. Na promenáde je prístup do mora na kúpanie. Úplný relax.
Krajinski park Sečoveljske soline
Ako som už spomínala, pobrežie Slovinska nie je veľké. A napriek tomu tento park zaberá až 600 ha a celkom veľkú časť slovinského pobrežia. Prvá zmienka o výrobe soli v tejto oblasti pochádza ešte z roku 804 a dodnes tu vyrábajú soľ tradičným spôsobom (nie priemyselne).
V Európe je už len málo miest, kde vidíte takýto spôsob výroby soli. Vstup je 6 EUR a ak máte viac času a chcete sa aj zregenerovať, neváhajte využiť aj miestne SPA. Majú tu aj predajňu výrobkov zo soli, či už do kuchyne, tak do kúpeľa. Ak tu nemáte cestu, tieto výrobky môžete kúpiť aj v predajni na námestí Tartini v Pirani. Vynikajúci suvenír.
Postojna a okolie
Na ďalšie dve noci sa mojou základňou stalo mestečko Postojna, odkiaľ som objavovala podzemné krásy Slovinska.
Škocjanská jaskyňa
Už po ceste do Postojnej som navštívila všade ospevovanú Škocjankú jaskyňu, súčasť prírodného dedičstva UNESCO. Hmm.. rozmýšľam ako toto napísať bez toho, aby som niekoho negatívne neovplyvnila.. Do jaskyne ide viacero vstupov. Počas mojej návštevy bol otvorený len jeden. Bola to masová akcia, 20 minút peši od info centra k vstupu do samotnej jaskyne, krátka informácia od sprievodcu, pomerne svižným tempom 20min prehliadka po jaskyni, ktorá nebola nijak bohatá na výzdobu a ďalších 20min výstup späť k info centru.
V jaskyni je zakázané fotiť a musím uznať, že bola obrovská. Vraj ide o najväčší podzemný priestor v Európe – dĺžka 380m, šírka 120m a na výšku 145 m. Veľmi známe sú fotky mostu nad obrovskou priepasťou. Tento priestor je skutočne úchvatný, ale.. Vstupné je 20 EUR a keby som mala ísť do tejto jaskyne ešte raz, tak by som si vybrala najskôr trasu popri rieke Reka. Inak tato rieka sa stráca v jaskyni, tečie pod zemou asi 34km, a potom sa objaví až v Taliansku. Občas sa prietok tejto rieky „upchá“, a vtedy voda v jaskyni môže vystúpiť o viac ako sto metrov a spôsobiť záplavy.
Jaskyňa Postojna a hrad Predjama
A teraz prišli výlety, ktoré mi fakt zlepšili náladu. Tieto dve turistické miesta sú od seba vzdialené 10km. Takže budete potrebovať auto. Štandardne vraj chodieva v lete zadarmo shuttle bus z Postojnej, avšak v lete 2020, nechodil. Lístky si môžete kúpiť online alebo priamo na mieste. Taktiež si môžete kúpiť samostatné lístky alebo ponúkajú aj balíky. Ten môj zahŕňal tieto dva výlety za cenu 29,96 EUR. Pozor, parkovisko v Postojnej je perfektne veľké, ale za 5 EUR, v Predjame je malé, parkovanie je malý adrenalín, ale je zadarmo.
Všade vám ponúkajú audio sprievodcov – zadarmo. Majú veľký výber jazykov a určite majú vždy češtinu.
Jaskyňa Postojna
Nepamätám si, kedy som videla tak nádhernú jaskyňu, a tak bohatú na výzdobu. Úchvatné obrovské priestory. Do jaskyne, do tých najkrajších častí navyše idete vláčikom a nebojte sa, vláčik sa fakt nevlečie. Celá trasa meria cca 3,5km a musím uznať, že cesta vláčikom je zážitok sám o sebe. Potom nasleduje samotná 1,5km dlhá prehliadka jaskyne. Všetky sály sú nádherné, bohaté na stalagmity, stalaktity, v rôznych farbách, nájdete tu ruský most alebo jazierka. Na konci prehliadky je obrovská sieň ako stvorená pre koncerty. Vraj ako prvý tu dirigoval koncert sám Pietro Mascagni. Vedľa tejto koncertnej siene je suvenírový obchod, kde sa stále nachádza pošta, ktorej počiatky sa datujú späť do roku 1899. Táto jaskyňa bola nádherná a veľmi odporúčam.
Hrad Predjama
Tak tento hrad z konca 13. storočia nemá chyby – teda ak neberiem v úvahu skromné parkovacie možnosti, ale aspoň sú zadarmo. Tento hrad je postavený do skaly a jeho súčasťou je úchvatný jaskynný komplex. Niekedy ani nevidíte kde začína ľudská práca a kde je prírodná skala.
Celý tento hrad aj jaskyňu môžete prejsť bez sprievodcu. Výklad ohľadom hradu je pútavo nahovorený (audio-sprievodca), až máte pocit, že ste súčasťou obliehania hradu Habsburgami, ktorí sa snažili dostať z hradu rytiera Erasmusa. Mysleli, že keď dôjde jedlo, sám sa vzdá a vyjde. On si však jaskynnými katakombami sám zabezpečoval plnohodnotnú stravu a vraj aj svojim nepriateľom posielal pečené operence? Vraj ho nakoniec trafila strela z kanónu na toalete.. či je to pravda?.. ale aj samotnú toaletu môžete navštíviť.
Opäť si nezabudnite vypýtať českého audio-sprievodcu.
Ortuťová baňa v Idriji
Tak toto bolo neskutočné. V ortuťovej bani som bola prvýkrát. Na moje veľké potešenie som zistila, že miestna sprievodkyňa je pôvodom z Čiech a tak sme dostali 2hodinovú VIP exkurziu po tejto bani. Bolo to skvelé. Vstupné 13 EUR a tiež dávali k dispozícii audio-sprievodcov v CZ jazyku, ochranný odev a helmu. Čo sme my vzhľadom na vyššie uvedené nepotrebovali.
Samotná baňa, druhá najväčšia na svete, je už zatvorená, napriek tomu majú turistom čo ukázať, keďže sú niektoré šachty stále otvorené. Ak by sme sčítali všetky šachty, ktoré tu boli kedy vykopané, napočítali by sme dĺžku asi 700 km. Prví baníci tu boli už v 15. storočí a posledná ťažba bola v roku 1995? Ešte stále tu v skale môžete vidieť tzv. „živé striebro“. Pamätáte, keď ste rozbili ortuťový teplomer? Podarilo sa vám ortuť chytiť? Aj keď sa tu tento druh ortuti nachádzal, túto neťažili, ale ťažila sa taká červenkastá hornina, ktorú následne v smaltovni tavili do tekutej formy a potom sa expedovala na použitie do celého sveta. Šlo o jednu z najlepšie výnosných „firiem“ Habsburgov.
Celá prehliadka bola skvelá, veľmi pútavá.. dve hodiny ubehli ako voda a mne bolo až ľúto, keď sme vystúpili opäť hore na zem. Veľmi odporúčam.
Velika Planina
Z Postojnej sme sa presunuli na Veliku Planinu. Je to akoby ste išli pozrieť salaš, ale toto je väčšie, rozprávkovejšie. Je tu reštaurácia, môžete sa tu vo výške cca 1600 mnm poprechádzať vo výrazne chladnejšom podnebí. Sú tu turistické trasy, minimálne prevýšenia. Je to príjemné spestrenie dňa. Na planinu sa môžete vyviesť autom a z parkoviska je to už len cca 30 min pešo alebo z opačnej strany sa tu vyviezť lanovkou a kráčať asi hodinu.
Bled a okolie
Moja ďalšia zastávka na dve noci bol Bled. Toto jazero je prekrásne. Ak očakávate výstavbu ako v Starom Smokovci, tak sa mýlite. Toto miesto vďaka svojim teplým prameňom a relatívne teplou vodou v jazere už stáročia lákalo boháčov a európsku šľachtu na rekreáciu v tejto oblasti, napriek tomu si toto jazero zachováva svoj štýl a prírodnú krásu.
Z aktivít, ktoré tu môžete robiť odporúčam prechádzku kolo jazera, to je cca 5 – 6 km, prenajmite si loďku za 20 EUR a skúste doveslovať na ostrov v strede jazera (návšteva ostrova je zadarmo), vyjdite na vyhliadku Mala Osojnica, choďte hore na hrad (odporúčam po 19tej hodine, kedy už nepredávajú lístky, ale vďaka reštaurácii je stále hrad otvorený) alebo sa jednoducho choďte kúpať. Toto som ešte aj ja zvládla ? Niektoré hotely alebo miestne kúpalisko majú platené vstupy, ale všade inde sa kúpete zadarmo.
Vintgar gorge
Môj ďalší highlight okolia Bledu bola návšteva Vintgar rokliny (vintgar gorge, soteska vintgar). Lístky som kupovala na konkrétnu hodinu online, vyhnete sa tak prípadnej regulácii vstupu. Toto miesto zvykne byť populárne, ale fakt stojí za to.
Jazero Bohinj
Tak tu mi bolo aj ľúto, že som tu strávila len jednu noc (itinerár bol hustý). Stihla som toho málo, ale bolo to skvelé. Pôvodne som sa tu chcela zastaviť iba na obed, ale po tom, čo som sa dočítala o lanovke Vogel, plány som prehodnotila.
Cena lanovky je 24 EUR, vyvezie vás do výšky 1535 mnm a máte odiaľ nádherné výhľady na okolie, na jazero, na Alpy a ak máte krásne počasie, vidieť aj Triglav – samozrejme toto šťastie som ja nemala 🙂 Odporúčam nabaliť si viac jedla a vody a vyraziť na túru. Nádherné výhľady. Ja som pre krátkosť času vybehla len na Šiju 1880 mnm, vrch Vogel ostáva nedobytý.. snáď nabudúce. V zime je tu lyžiarske stredisko.
V rámci tohto dňa som ešte odbehla na vodopád Slavica. Je to veľmi milá prechádzka. Odporúčam skôr podvečer, kedy sa parkovisko preriedi. Cena parkovného 4 EUR, vstup na chodník 3 EUR/osoba.
Bovec
Roklina Tolmin – Tolmin gorge
Po ceste na Bovec, kde som plánovala stráviť ďalšie dve noci (upozorňujem, že na Bovec je to strašne málo času a mám tam ešte niekoľko restov). Je to milá prechádzka, nie je taká dlhá a fotogenická ako Vintgar, ale určite táto krátka zastávka stojí za to. Cena 8 EUR.
Bovec
A potom som už dorazila do mestečka Bovec. Žiaľ nestihla som ani lanovku na Kanin, ani žiaden z vodných adrenalínových športov a ani zipline, ktorý je tu vraj NAJ, takže nebola som tu naposledy. Ale stihla som – sťaby amatérsky nadšenec histórie, pevnosti z 1. sv. vojny Kluže a Hermann.
Hlavne na Hermann bola skvelá prechádzka. Došli sme po tmavý tunel, kde ak ste tam prvýkrát, bojíte sa vkročiť, ale akonáhle do tunela vojdete, rozsvieti sa svetlo.. úúúplne skvelé. Potom už len lesíkom krátka prechádzka až k pevnosti.
A druhý deň som sa vydala na Soča trail. Soča trail vraj patrí k najkrajším turistickým trasám Slovinska. Samotná trasa začína v horách, pri prameni rieky Soča, má 25km a končí v Bovci. Je súčasťou 750km dlhej Alpe-Adria turistickej trasy, ktorá začína v Rakúsku pod Grossglocknerom a končí v Talianskej Muggii pri severnom Jadrane. Soča trail vraj patrí medzi najkrajšie časti tejto trasy.
Slovinsko je nádherná krajina a všetkým ju vrelo odporúčam. A ak si chcete dovolenku v Alpách predĺžiť, tak pokračujte cestou do Talianska, ktoré je na skok alebo Rakúska.