Tak na túto dovolenku budem ešte dlho spomínať, avšak nie s takým nadšením ako napríklad na Maroko, Brazíliu, či Juhoafrickú. Táto krajina pre mňa vždy bola a navždy ostane plná paradoxov. Samozrejme toto je len môj názor a s nadšením sa nechávam od svojich známych presviedčať o opaku 🙂
Ľudia
Neskutočne úslužní, pokorní a rešpektujú pravidlá do poslednej bodky, na druhej strane uzavretí a tichí. Každý má svoj svet. Dodržiavajú tradície a hneď druhým dychom konštatujem, že mi je ťažké pochopiť ich fanatizmus s anime svetom.
Boli sme v jednom parku v Tokyu, kde bol niekoľko hodinový rad čakajúcich nadšencov speváčky Hatsune Miku, kde si na konci tohto radu mohli kúpiť jej suveníry. Hovoríme skutočne o nadšení z animovanej postavičky. Ničím výnimočným nie je ani venčenie oblečeného operenca alebo prerasteného prasiatka v klobúčiku.
A áno, milujú svoje záchody.
Peniaze, jedlo a zásuvky
Áno, v tejto HiTech krajine sme sa vrátili k hotovosti. Kartu je možné používať, avšak hotovosť je nutnosť. Vyberali sme z bankomatov 7eleven.
Jedlo, uff.. nie, nezaujalo ma, ostávam však veľkým fanúšikom európskej japonskej kuchyne 🙂 Inak ešte nikdy som nečakala hodinu a pol v rade na raňajky. Boli sme tam v období, kedy boli rozkvitnuté sakury a ľudí bolo všade neúrekom.
Zásuvky v Japonsku sú ako v USA. Nebudem o tomto výlete veľa písať, ale určite treba vidieť. Možno sa raz vrátim a navštívim Okinawu, dostanem sa k sopke Aso alebo do úchvatných Onsenov na Hokkaido.
Zopár fotiek z našich ciest
Tokyo a okolie
Hiroshima
Kyoto
Osaka a okolie
Južná Kórea
Najväčším a jediným mojim lákadlom do tejto krajiny, ktorá bola na začiatku 50tych rokov rozmetaná vojnou, je samozrejme Demilitarizovaná zóna – DMZ.
