Južná Amerika nás uchvátila. Pred rokom sme boli v Patagónii a boli sme nadšené. Tak sme sa rozhodli, že ak budú opäť výhodné letenky niekam do Južnej Ameriky, pôjdeme znova. A tak sme objavili letenky do mesta Rio de Janeiro, do piatej najväčšej krajiny sveta, do Brazílie, o ktorej sme toho veru moc nevedeli. Jediné, čo sme ešte zo školských čias vedeli je, že na severe je Amazonsky prales a že cestovné kancelárie na Slovensku ponúkajú v Brazílii na 99% len návštevu Ria a Iguazu vodopádov. Tu je náš itinerár jednej rozprávkovej 3 týždňovej dovolenky v Brazílii, ktorú sme absolvovali v novembri 2023.
Brazília sa skladá z 26 štátov, kde najväčší je Amazonas, ktorý má 1,5mio km2. Pre predstavu je to rozloha 3x Španielska.
Brazília má 3 časové pásma a vyskúšali sme si všetky.
Aj v tejto krajine sme potrebovali kupovať balenú vodu a nerozumeli sme ani ťuk. Brazílčania hovoria brazílskou portugalčinou a angličtina mimo Iguazu alebo Ria bola vzácnosť. Mala som však stiahnutý Google translator a vždy sme sa vynašli. K pozitívnemu zážitku samozrejme pomohol aj fakt, že Brazílčania sú jednoducho v pohode, vysmiatí a trpezliví.
Nabíjačky, SIM card a hotovosť
Zásuvky sú tu rovnaké ako na Slovensku. SIM kartu som riešila opäť cez aplikáciu Airalo a za 5GB e-SIM kartu som zaplatila 27,5 USD. Veľmi sa hodila hlavne kvôli taxíkom a mape, avšak pokrytie wifi v Brazílii je luxusné. Ešte aj uprostred Amazónie, kde ani ciest nebolo sme chytali skvelý signál cez Starlink 🙂
Hotovosť – brazílske realy sme zamenili v Cambiu na Copacabane, kde sme mali prvé ubytovanie. Reálne sme hotovosť veľmi nepotrebovali. Len keď sme dávali sprepitné alebo MHD v Iguazu, inak sa všade dalo platiť kartou. A keď myslím všade, tak tým myslím aj tu najzašitejšiu reštauráciu s famóznou Caipirinhou uprostred zapadnutej osady niekde v štáte Tocantins.
Oprava, jediné miesto, kde sa inak ako za hotovosť nedalo dostať bola Botanická záhrada v Riu.
Doprava
Nemali sme veľa času, zistili sme, že 3 týždne na túto krajinu je strašne málo. Aj preto sme sa presúvali len lietadlami. Na naše presuny po Brazílii sme potrebovali 12 letov. Toto beriem asi ako najväčší problém turizmu v Brazílii. Je tu minimum priamych letov, vždy sa musíte presúvať cez nejaký letecký „hub“, nám to vždy vychádzalo cez Sao Paulo.
Sú tu 3 letecké spoločnosti, LATAM a nízkonákladovky Azul a Gol. Pre jeden konkrétny výlet som potrebovala kúpiť letenku cez Azul a bola to katastrofa. Zo slovenskej IP adresy mi dokonca stránka tejto leteckej spoločnosti ani nešla otvoriť.
V mestách sme sa snažili vždy používať Uber, ale fungoval trošku inak ako som zvyknutá. Keď doma potvrdím cenu, očakávam, že šofér sa vyberie mojim smerom. V Brazílii po potvrdení ceny sa len šofér začne rozhodovať, či vôbec príde a čas už je úplne neurčitý.
Ľudia
Opäť nemôžem popísať aké úžasné zážitky sme vďaka týmto skvelým ľudom zažili. Na každom mieste, kde sme strávili nejaký čas, sa našiel niekto, kto ma svojím správaním v dobrom šokoval.
Itinerár
Rio de Janeiro
Toto mesto sa mi páčilo a to mestá moc nemusím. Nečakala som, že tu bude toľko zálivov, krásnych kopcov a skvelých pláží. Vždy sme tu Uber zohnali a možno aj preto, lebo sme sa pohybovali po najznámejších miestach.
Samozrejme nie všetko tu je ideálne. Samotné Rio má cez 6 mio obyvateľov, čiže viac ako celé Slovensko. Sú tu všadeprítomné chudobné „favely“ a opatrnosti nikdy nie je dosť. Nám sa nič nestalo a cítila som sa bezpečne počas celého výletu.
Sugarloaf mountain
Tu sme sa vybrali na západ slnka. Odporúčam ísť aspoň dve hodiny pred očakávaným sunsetom. Čakali sme v rade na lanovku hodinu, ale potom to už bola jedna veľká nádhera. Lístky si môžete kúpiť aj online. Ja som chcela ísť hore len v prípade pekného počasia, tak som si kupovala lístok na mieste. Cena lístka bola 185 realov na osobu, teda cca 34EUR. Na nákup lístka je potrebný pas.
Corcovado a Christ the Redeemer – Socha Krista Spasiteľa
Vybrala som sa hore tradičným vláčikom Trem do Corcovado. Odporúčam si v dostatočnom predstihu kúpiť lístok na konkrétny čas. Teória, že ak prídem skôr, bude tu menej ľudí, je myslím si mýtus. Šla som sem len preto, že ide o jeden z novodobých divov sveta. Osobne bol pre mňa výlet na Sugarloaf väčším zážitkom, vrátane lepších výhľadov.
Cena lístka vychádzala na 122 realov a keď si kúpite lístok na vláčik, je v ňom už zahrnuté aj vstupné k Soche.
Vybrali sme sa aj do Botanickej záhrady, ale ako som spomínala dalo sa vojsť len za hotovosť. A tú sme na konci výletu už nemali… tak snáď nabudúce 🙂
A už som spomínala, že sme bývali priamo na Copacabana pláži? Oceán mal fantastickú teplotu, vlny boli perfektné a Caipirinha za smiešnu cenu sa dala kupovať kartou. Ešte mi ju aj doniesli priamo k lehátku. Nádhera!
Amazonas – plavba po Rio Negro (povodie Amazonky)
A tak sme si povedali, že keď sme už v Brazílii, tak sa musíme plaviť po najväčšej rieke sveta – Amazonke. Vstupnou bránou do Amazonie je mesto Manaus. Dlho pred naším príletom sme hľadali možnosti, ako nájsť tú správnu loď, ktorá vypláva práve v čase nášho Brazílskeho výletu. A tak sme objavili našu loď Jacaré-Tinga (v preklade kajmanský krokodíl).
Plavili sme sa 4 dni po neuveriteľnej krajine a vďaka najnižšej hladine vody v Amazonke za posledných 100 rokov, pre nás agentúra, ktorá vlastnila túto loď pripravila náhradný program, bez akýchkoľvek príplatkov.
Tam kde sme mali pôvodne končiť – Novo Airao, naša výprava len začínala. Len pre ilustráciu, v Novo Airao končí cesta – akákoľvek. Potom je preprava možná len po vode alebo lietadlom.
Dostali sme sa až po národný park do Jau. V cene plavby sme samozrejme mali neskutočne chutné jedlo, sprievodcu, výlety do džungle či po okolí na člne, návštevu národného parku do Jau, kde sme o.i. sledovali krokodíly, delfíny, zažili sme nočné hľadanie kajmanov a lovenie piraní. Celú loď Jacaré-Tinga sme mali len pre seba a boli sme náležite rozmaznávané. Fantastický zážitok, ktorý obávam sa prekonal aj safari v Sabi Sands.
Náš sprievodca Joshua, ktorý sa v jednom z prítokov Rio Negro narodil nám počas každodenných výletov rozprával o živote v pralese, o zhoršujúcej sa klíme, o problémoch miestnych kmeňov, o tom, ako prežiť v džungli, vrátane hľadania paralyzujúcich mravcov, tarantuly, chytania malých krokodílov, či o spôsobe, ako vyrobiť kaučuk a iných neskutočných príbehov.
Keďže sme boli len kúsok južne od rovníka, bolo fakt teplo, vlhko a malária bolo skutočné riziko. Tričko s krátkym rukávom a kraťasy do džungle boli len snom, ktorý mi odopreli.
Fernando de Noronha
Tak toto bol čistý úlet. Tento ostrov som našla úplným omylom. Na fotkách vyzeral ako raj na zemi a verte, že skutočne bol. Z Manaus sme do Fernanda doleteli na 2 prestupy, spolu nám presun trval takmer 19 hodín – nebolo alternatívy.
Ale potom prišla rozprávka. Strávili sme tu 2 noci a len sme sa prechádzali, kúpali a obdivovali krásu tohto UNESCO chráneného územia.
Práve tu sme potrebovali kúpiť letenky cez Azul. Keďže ide o jedno nádherné chránené územie, hneď na letisku ste povinní zaplatiť daň, ktorá je počítaná za počet dní strávených na ostrove. Nás tie 2 noci vyšli na cca 35 EUR na osobu.
Ak chcete vidieť aj nádherné pláže, je potrebné zaplatiť aj vstup do týchto rozprávkových chránených oblastí. Vstupné na jednu osobu vyšlo na 358 realov. Tieto lístky sme kupovali už priamo v „meste“, v lokálnom turistickom centre ICMBio, ale môžete aj online.
Boli sme tu len krátko, ale stihli sme aspoň kúpanie na Praia do Sancho, nielen podľa TripAdvisoru najkrajšia pláž sveta, uskakovali sme žralokom na Praia do Sueste alebo sme sledovali surfistov a prekrásny západ slnka na Praia do Boldró.
Neskutočný zážitok.
Národný park Jalapao
Po takmer 16tich hodinách sme sa presunuli opäť tromi lietadlami do pomerne mladého mesta Palmas, vzniklo len roku 1990 a už má cez 2 milióny obyvateľov. Na výlet do národného parku Jalapao odporúčam najať si služby miestnej agentúry a hlavne anglicky hovoriaceho sprievodcu. Asfaltová cesta skončí asi tak po 120 km, a potom už len prašné adrenalínové cesty. Do najbližšej zastávky Sao Felix to bolo ešte 150km off-roadu. Cesta do Jalapao z Palmas trvala takmer 5 hodín.
Je to absolútne turizmom nepoškvrnená krajina, ale ak budete mať príležitosť, neváhajte. Ani len Brazílčania to tu moc nepoznajú, kde to ešte cudzinci.
Spoznali sme tu úžasných ľudí, objavili prekrásnu prírodu, nádhernú číru vodu, a samozrejme neskutočné „ferverdouros“. Nikdy som nič podobné nevidela, ani nezažila.
Prekrásne, čisté pramene s teplou vodou, krásnej modrej farby, obkolesené väčšinou banánovníkmi. Čo je na nich zvláštne je, že v strede akoby vyvierala voda a keď na toto „bublajúce“ miesto vkročíte, stratíte dno, ale prameň vás nadnáša, takže do žiadnej „diery“ sa neprepadnete.
Nemusím moc kúpanie v sladkej vode, ale tu som sa kúpala v každom ferverdouro, pri ktorom sme zastavili, vrátane vodopádov.
Ďalší nádherný zážitok boli piesočné duny, ktoré sa tu zrazu objavili akoby uprostred ničoho, kde sme sledovali rozprávkový západ slnka.
Veľkým zážitkom bola aj návšteva kmeňa Mumbuca, ktorý „objavili“ niekedy okolo roku 2000. Tento kmeň je známy tým, že pestujú a vyrábajú prekrásne výrobky zo „zlatej trávy“. Dona Gita s jej 12timi deťmi, neskutočnou pohostinnosťou a dobrým srdcom mi navždy ostane v pamäti.
Vodopády Iguazu
Tak toto bol dávny sen. Vodopády sa rozkladajú na hranici medzi Argentínou a Brazíliou. Väčšiu časť má Argentína, ale obe strany sa určite oplatí vidieť.
Je to najväčší systém vodopádov, patria do zoznamu UNESCO a obe krajiny majú v danej oblasti Národný park, pretkaný chodníčkami a nádhernými vyhliadkami. Na každej strane sa vyberá vstupné.
My sme doleteli do Foz do Iguacu, teda brazílskej časti vodopádov. S Uberom sme tu mali celkom problém, ale vynašli sme sa. Do parku ide z mesta autobus 120, ktorý ide aj cez letisko. Pozor v MHD sa platí v hotovosti.
Lístky na Brazílsku stranu môžete opäť kúpiť buď online alebo priamo na mieste. Za vstup sme zaplatili 86 realov, čo bolo necelých 17 EUR. Hneď pri vstupe sme si počkali na autobus parku, ktorý ste mali v cene, a ktorý nás zaviezol až k vodopádom. Síce sú vodopády na tejto strane menšie, koniec chodníka, uprostred vodopádov bol najlepší.
Dostať sa na Argentínsku stranu bol trošku oriešok. Nechceli sme ísť autobusom, lebo šlo o komplikovaný a zdĺhavý proces – najskôr sa dostať na stanicu, potom zobrať správny autobus, ktorý ťa vyloží na brazílskej strane hranice, aby si prešiel kontrolou, avšak nečaká na teba, potom si počkáš na autobus rovnakej agentúry, aby si sa dostal cez Argentínsku pasovú kontrolu do Puerto Iguazu a do tretice si počkáš na autobus, ktorý smeruje k vodopádom. A to isté späť? Nie, ďakujem.
Lokálne cestovné agentúry boli drahé a obsadené, tak mi ostalo len vypisovanie Whatsapp správ na miestnych taxikárov, ktorí mali webstránku. A takto sme spoznali Vanessu 🙂 Ona na nás portugalsky, my na ňu anglicky. Total zábava.
Prišla pre nás do hotela, vzala nás cez hranice, ako taxikárka vedela správne kľučkovať v kolónach, takže sme na hraniciach čakali len na pasovej kontrole, počkala na nás kým si neprejdeme celý argentínsky park a potom nás odviezla späť s malou odbočkou cez zastávku „triple frontier“ alebo „tres fronteras“, čiže trojhraničie Argentína, Brazília, Paraguaj. Celý výlet sme platili v hotovosti z našich zásob USD a EUR, nejak sme to poskladali. Skvelé bolo aj to, že nám Vanessa zamenila z jej zásob aj argentínsku menu – pesos, takže sme nemuseli platiť za nevýhodný kurz pri použití karty.
Vanessu sme vyplatili až po návrate späť k hotelu – ona ani nepýtala peniaze vopred a vyšlo nás to spolu 380 realov, čiže cca 70 EUR.
Čo sa týka samotných vodopádov, lístky boli drahšie, kupovali sme v ich teda v hotovosti, cena jedného bola 20.000,00 pesos, možete kúpiť aj online. Ak by ste chceli ísť k vodopádom aj na druhý deň (opäť argentínska strana), máte 50% zľavu zo vstupného.
Boli sme tu krátko po tom, čo boli zatvorené kvôli záplavám. Veľká časť vrchného okruhu „upper circuit“ bola uzatvorená, slávny „Devils Throat“ je údajne už úplne zničený a vyše roka uzatvorený. Výhodou určite bolo, že vodopády mali po záplavách veľa vody, takže to bol fakt burácajúci zážitok.
Aby sme si náš zážitok ešte viac umocnili, pozreli sme si vodopády aj z vrtuľníka. Vyšlo na mňa sedadlo vedľa pilota. Wow!
Vodná elektráreň Itaipu
Posledný deň sme ešte zašli na prehliadku vodnej elektrárne Itaipu. Nachádza sa na hranici s Paraguaj a je to 3tia najväčšia vodná elektráreň sveta. Dodáva elektrinu pre obe krajiny, ale keďže Paraguaj nevie toľko energie spotrebovať, predáva nadbytok späť Brazílčanom. Lístky sme kupovali cez Viator, spolu pre 2 sme platili necelých 78 EUR. Zástupca agentúry pre nás prišiel do hotela a v elektrárni sme prestúpili do ďalšieho autobusu aj s anglicky hovoriacim sprievodcom.
Ak by som mala zhodnotiť celé tri týždne, tak každé jedno miesto bolo skvelé, ale najväčšie srdcovky boli Amazonia, Fernando a Jalapao. A to sme videli len nepatrný zlomok Brazílie. Prekrásna krajina!