Ak ste v Taliansku, v okolí Lago di Garda alebo Benátok a máte radi turistiku, určite nevynechajte túto, pre mňa zatiaľ najkrajšiu túru na akej som kedy bola – „Cesta 52 tunelov“. Niežeby na Slovensku neboli nádherné túry, aj tu mám viaceré „srdcovky“, ale táto je špecifická tým, že predstavuje kus histórie.
Prechádzate tu totiž 52 tunelmi, ktoré boli v nádherných Dolomitoch postavené talianskymi vojakmi – 33ťou rotou, s pomocou ďalších 600 civilov. Okrem úchvatných tunelov vás čakajú majestátne výhľady na údolia Veneta, či okolité Alpy Trentina – nazývané aj Alto Adige alebo Južné Tirolsko (Sud Tirol). Inak s nemčinou sa tu dohovoríte kdekoľvek a viaceré nápisy sú dvojjazyčné.
História
Táto cesta je považovaná za majstrovské dielo vojenského inžinierstva a ani sa nečudujem. Keď tadiaľ prechádzate, hovoríte si, ako toto mohol niekto zvládnuť v takom vtedy neprebádanom teréne a za tak krátky čas. Jediné čo mali muži k dispozícií boli krompáče a dynamit.
Výstavbu začali vo februári 1917 a ukončili ju v novembri 1917. V časoch, kedy medzi Talianskom a Rakúsko-Uhorskom zúrili najväčšie boje v Alpách a každý hrebeň musel byť strážený, dostala 33.rota úlohu, v tomto neprebádanom a príkrom teréne postaviť cestu na planinu pod Mt. Pasubio.
Novo vytvorená cesta mala zabezpečiť ochranu tohto pohoria a zásobovanie vojenského tábora, ktorý bol hneď za frontovou líniou. V tuneloch bolo umiestnené delostrelectvo a mali byť minimálne 2,2 metra široké, aby tu mohli naraz prechádzať plne naložené osly v oboch smeroch.
Túra
Túra je stredne náročná a je veľmi populárna, o čom svedčil už príjazd na parkovisko. Všade bolo plno napriek tomu, že som prišla o 9:45 ráno (bývala som v Malcesine pri Lago di Garda a samotná cesta k začiatku túry trvala autom hodinu a pol). Bol to taký hon na autu vyhovujúci svah a to prišli ešte ďalšie davy po mne.
Na túre som míňala mnoho rodiniek s deťmi, dokonca dôchodcov. Národnostne prevládali Taliani. Tých tam bolo fakt neúrekom, keďže pre nich je to kus histórie spojenej „Veľkou vojnou“ – Great war, ako nazývajú vo svete 1.svetovú vojnu.
Prechádzaním tunelov vám však cesta veľmi rýchlo ubehne a ani si nevšimnete, že ste zrazu vo výške 2000 mnm (nezabudnúť teplé oblečenie). Rovnako sa nemusíte báť, že zablúdite. Jednoducho pôjdete tam, kde idú skupinky ľudí. V skratke, prejdete tunely, prídete k chate a v priesmyku pôjdete prvou doprava a celý skalný masív obídete.
Viaceré úseky sú dosť exponované, ale keď sa budete držať pri skale, ste v absolútnom bezpečí.
Na čo nezabudnúť
Určite si nesmiete zabudnúť silnú baterku, prípadne dobre svietiaci a dobre nabitý mobil, keďže až sedem tunelov je dlhších ako 100 m – čierno čierna tma. Tunel číslo 19 je najdlhší a má až 318 metrov (pôvodne mal až 370m) a číslo 20 je špirálového tvaru.
Voda je rovnako veľmi dôležitá, keďže až po 6,5 km bude prvá možnosť si niečo kúpiť v horskej chate Rifugio Papa pod Mt. Pasubio. A cestou späť tiež žiadne služby nečakajte.
Na oficiálnych parkoviskách treba platiť 6 EUR na deň – sú tam automaty, ale keďže mne sa oficiálne parkovanie neušlo, parkovala som až pod Passo Xomo (1058mnm). Celkovo mala moja prechádzka 1000 metrové prevýšenie a prešla som takmer 20km. Spolu mi to trvalo necelých 6 hodín.
Iné tipy
Inak hory na severe Lago di Garda sú popretkávané takýmito tunelmi, bunkrami alebo zákopmi. Prebiehali tu skutočne veľmi intenzívne boje o každý meter územia. Stačí si vybrať túru, ktorá vám lepšie pasuje – sú aj jednoduchšie a dostupnejšie – napríklad bunker v Riva del Garda alebo „Blaue Linie“ túra, ktorá vychádza z Torbole . Ale táto moja posledná bola skutočne TOP.
